Výsledkom by malo byť vyjadrovanie vlastného názoru namiesto ešte stále veľmi rozšíreného bifľovania. Realizátorom tohto programu na slovenských školách je Združenie Orava pre demokraciu vo vzdelávaní.

KAPUŠANY. Jednou z tých, ktoré sa do programu zapojili, je Základná škola v Kapušanoch (okres Prešov). Paradoxne, program bol náročnejší pre učiteľov, ako pre žiakov. Na nové vyučovacie metódy a prístupy sa museli najprv pripraviť prostredníctvom školení a až potom ich aplikovali do praxe. Metódy, ktoré sa javili ako náročné, deti prijali veľmi dobre.

Nové metódy sa síce dajú použiť pri všetkých predmetoch, ale je na učiteľovi a jeho vynachádzavosti, aby sa štandardy, ktoré musia deti podľa školského zákona vedieť, z hodín nevytratili. "Od nás závisí, akú koncepciu hodiny zvolíme, aby sme v danom čase zvládli odovzdať sumu vedomostí a aby ju deti aj spracovali. Týka sa to najmä štandardov v slovenskom jazyku a matematike. Niekedy nie je ľahké skombinovať ich s posilňovaním individuality a demokracie v triedach. Núti nás to ku kreativite," povedala slovenčinárka Zuzana Miškovicová. V začiatkoch mali žiaci problém napríklad čítať texty s porozumením, uplatniť kritické myslenie alebo tlmočiť ďalej, čo prečítali. Zapájajú preto do spolupráce aj rodičov a dávajú im netradičné domáce úlohy.

Stereotypy vynechali

Hodiny po novom sa začínajú evokačnou časťou. Povedia si, o čom sa budú na hodine učiť vo všeobecnosti a postupne prechádzajú ku konkrétnostiam. Výsledkom je kolektívny výtvor, keď spätnými krokmi opakujú naučené fakty a žiaci sa učia kriticky zhodnotiť informácie. Využívajú pritom pojmové mapy, živé pexeso, kreslené pavúky či tabuľky, čo deti veľmi obľubujú, lebo sa môžu aktívne zapájať. Už počas tvorby týchto pomôcok si žiaci ukladajú pojmy do pamäte.

"Učiteľ musí postupovať taktne a profesionálne, aby naplno využil 45-minútovú hodinu, lebo žiaci sa radi zahovoria. Na týchto metódach je dobrá najmä aktivita žiakov, úlohy musia rovnako plniť lepší aj horší žiaci. Zaujímavé je, že pri praktických úlohách sa niekedy blysnú viac slabší žiaci, čo posilňuje ich sebavedomie," povedala učiteľka Alena Blanárová.

Učitelia si chcú overovať metódy aj inak, preto ich zavádzajú aj do krúžkovej činnosti. "Vzdelávacie programy nám teraz umožňujú lepšie aplikovať nové metódy do procesu. Musíme však splniť štandardy, ktoré ukladá školský zákon," uviedla zástupkyňa školy Jana Šimová, ktorá spolu s vedením podporuje tento program a vytvára učiteľom potrebné podmienky. Podľa jej slov deti napríklad veľmi radi pracujú na projektoch, pričom si témy z rôznych oblastí sami vymýšľajú. Už po roku môže kolektív učiteľov konštatovať, že ich námaha prináša odozvu. Žiaci sú aktívnejší a o niečo tvorivejší.

Fakty

Testovanie odhalilo slabiny

Súčasné slovenské školy, až na výnimky, nedávajú deťom dostatočnú výbavu po profesionálnej ani ľudskej stránke. Potvrdzujú to aj výsledky medzinárodného testovania OECD (PISA). Tvorivé a samostatné myslenie sú slabé miesta našich žiakov. Dosahujú síce úspechy na medzinárodných olympiádach a súťažiach, majú nadpriemerný rozsah teoretických vedomostí, no podpriemerné schopnosti pracovať s nimi.

V porovnaní s 57 vyspelými krajinami, ktoré sa výskumu zúčastnili, dosiahli slovenskí žiaci veľmi slabé výsledky. Najväčšou slabinou bola čitateľská a matematická gramotnosť, v ktorej sa Slovensko prepadlo na 26. miesto. V porovnaní s rokom 2003 sa schopnosti slovenských žiakov dokonca zhoršili. Program "Škola, ktorej to myslí" má ambíciu tieto nedostatky postupne odstraňovať a umožniť rodičom, aby ich deti mali vo svojom okolí na výber školu, kde sa tieto metódy vo vyučovacom procese používajú.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári