Politici zväčša múr okolo osady odsúdili. Predseda parlamentného výboru pre ľudské práva o ňom netušil.
KOŠICE. Ostrovany pri Prešove vytiahli v boji proti kriminalite miestnych Rómov, predovšetkým detí, extrémne prostriedky. Rómsku osadu oddelili od ostatných obyvateľov vyše dva metre vysokým a 150 metrov dlhým betónovým múrom. Následná mediálna pozornosť prilákala aj politikov.
Na východ dnes mieri splnomocnenec vlády pre rómske komunity Ľudovít Galbavý. Krádeže podľa neho múr nevyrieši a je skôr prejavom segregácie. „Je to nesystémové opatrenie, ktoré zásadné riešenie problému len odsúva. Naopak, múr ešte viac prehlbuje nevraživosť a napätie medzi komunitami,“ povedal Galbavý.
Splnomocnenec si chce v Ostrovanoch vypočuť starostu aj poslancov, ktorí výstavbu schválili, obyvateľov osady a občanov, ktorí na stavbe trvali. „Potom sa rozhodnem, čo ďalej.“
Mosty zjavne fascinujú SMK nepomerne viac než múry, komentuje Lukáš Fila.
Rozhodnutie obecného zastupiteľstva oddeliť osadu od zvyšku dediny kritizuje aj občianske združenie Ľudia proti rasizmu. „Takéto konanie je v modernej spoločnosti neprijateľné a pripomína praktiky režimov, ktoré podporovali či akceptovali rasovú segregáciu,“ hovorí aktivista Juraj Kiss.
Múr, ktorý stál obec 13-tisíc eur, však neodmietajú všetci. Poslanec Národnej rady Štefan Kužma z SDKÚ (na snímke SITA), ktorý sleduje napätie medzi Rómami a majoritou v Prešovskom kraji, obec bráni.
Múr v Ostrovanoch považuje za logický dôsledok narastajúcej kriminality Rómov. „Situácia sa rapídne zhoršuje. Pokiaľ nebude chrániť občanov my, dávame priestor iným. Potom sa však nečudujme, že rôzni extrémisti získavajú podporu občanov.“
Blízko Ostrovian, v Šarišských Michaľanoch, zorganizovala v auguste protest „proti cigánskemu teroru“ extrémistická Slovenská pospolitosť. K osade v Ostrovanoch sa radikáli nedostali, kameňmi však vtedy zaútočili na policajtov.
Prísnejšie na detské krádeže
Výstavba betónovej steny nemá teraz podľa Kužmu nič spoločné s rasizmom či s porušovaním ľudských práv. „Je to akt zúfalstva ľudí, ktorí sa nedokážu sami brániť, a ochrániť ich nedokáže ani štát,“ povedal.
Kužma chce pre kriminalitu zmeniť aj zákon o priestupkoch a trestný zákon. Navrhuje znížiť vekovú hranicu zodpovednosti za priestupky z 15 na 14 rokov tak, ako je to v trestnom zákone.
Druhý návrh by mal rozšíriť pôsobnosť farmárskeho zákona – za trestný čin by sa považovala akákoľvek krádež v obydliach, priľahlých hospodárskych budovách, dvoroch a záhradách.
„Páchatelia drobných krádeží, ktorí sú v hmotnej núdzi, majú väčšiu imunitu ako poslanci. Pri spôsobenej škode do 265 eur je ich konanie posudzované ako priestupok. Vymáhať od nich náhradu škody súčasný zákon neumožňuje,“ vysvetlil Kužma.
Jeho stranícka kolegyňa a podpredsedníčka SDKÚ Iveta Radičová hovorí, že to je iba Kužmov vlastný názor. „Múry nič neriešia. Každá prekážka je prekonateľná.“ S Kužmom však súhlasí v sprísňovaní priestupkového zákona.
Informáciu o výstavbe múra v Ostrovanoch priniesla minulý týždeň väčšina domácich médií, zaujal aj zahraničné noviny, televízie a agentúry. České médiá ho prirovnali k betónovej stene v Ústí nad Labem, ktorou samospráva oddelila Rómov od majoritnej populácie. Ústecký múr museli po zásahu Európskej únie zbúrať.
Berényi si múr nevšimol
Výbor parlamentu pre ľudské práva sa však problémom zatiaľ zaoberať nebude. „Je to pre mňa novinka,“ reagoval včera na informácie z Ostrovian jeho predseda József Berényi z SMK.
Berényi si vraj počká na výsledky návštevy splnomocnenca Galbavého. Múr podľa neho nie je najvhodnejším prostriedkom na riešenie kriminality či na zmiernenie napätia medzi rómskou menšinou a majoritou v problémových oblastiach.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
