Černák sa priznal k vražde

Mikuláš Černák sa priznal k spoluúčasti na vražde Jozefa Filipa. Odznelo to v stredu počas záverečnej reči obhajoby. Tá pre neho žiada trest na dolnej hranici od 12 do 15 rokov.

Záverečnú reč predniesol sám, prekvapil v nej priznaním. Mikuláš Černák sa priznal k spoluúčasti na vražde Jozefa Filipa. Ďalších šesť vrážd poprel.

Text sme o 21:37 doplnili o článok z papierového vydania SME

PREŠOV. Mikuláš Černák sa včera priznal k vražde policajného informátora Jozefa Filipa. „V plnom rozsahu beriem zodpovednosť za tento skutok. Hanbím sa za naň,“ vyhlásil včera vo svojej záverečnej reči. Proces pred Okresným súdom v Prešove sa blíži ku koncu. Rozsudok má padnúť v novembri.

Filipa zabili v roku 1994 v lese a jeho telo zahrabali do vopred vykopanej jamy. Černák tvrdí, že nevraždil sám.

Za mreže ťahá aj komplicov

Za spolupáchateľov označil korunných svedkov procesu – Milana Reichela a Miloša Kaštana. „Spravodlivosť sa nedá robiť na tom základe, že štyria zločinci sú postavení do pozície svedkov. Lebo oni v tom lese neboli na huby. Išli s úmyslom zavraždiť človeka so mnou. Vopred sme sa na tom dohodli,“ povedal Černák.

Ku klamstvu a k vražde sa podľa Černáka nechtiac priznal aj Kaštan. Ten totiž vo výpovedi opísal Černákove slová Filipovi vo chvíli cesty na popravisko, že mu veštica klamala o živote dlhom 70 rokov. „Usvedčil sa sám. Nevedel, že ho ideme zabiť?“ pýtal sa Černák.

Jeho bývalí ľudia vraj vypovedali iba preto, aby si sami zabezpečili beztrestnosť. Prokurátor Generálnej prokuratúry Peter Šufliarsky však hovorí, že svedkovia beztrestnosť nezískali. „Ich stíhanie bolo iba zastavené.“ Prokuratúra ich teraz podľa neho môže znovu začať stíhať.

Černák v záverečnej reči tvrdil, že do jeho procesu „zasahuje politická moc“. „Obžalovaní v tejto trestnej veci stavajú svoju obhajobu na tom, že štátny systém je ten faktor, ktorý sa im snaží zasahovať do ich života a kriminalizovať ich doterajší spôsob života,“ reagoval prokurátor.

Chce trest iba za jednu smrť

Černák je okrem vraždy Filipa obžalovaný z ďalších šiestich vrážd – napríklad zo smrti svedka z jeho prípadu Mariána Karcela a bývalého policajta Gustáva Slivenského, ktorému po smrti odrezali hlavu a vystavili ju na verejnosti. Aj včera Černák trval na tom, že v týchto prípadoch nezabíjal.

Obhajoba navrhla trest pre Černáka na dolnej hranici sadzby, teda od 12 do 15 rokov za účasť na jednej vražde. Pri ostatných obvineniach žiada oslobodenie. Pre jeho exšvagra Jozefa Matulu, ktorého súdia spolu s ním za prípravu vraždy Mariána Karcela, žiada obhajoba oslobodenie spod obžaloby. Prokurátor trvá na doživotí.

Černák hovoril aj o tom, ako sa z vodiča autobusu stal zločinec. „Moja kriminálna kariéra sa začala v roku 1991. Vtedy som nastúpil do vlaku, ktorý smeroval k organizovanému zločinu. Vybrali sme si túto cestu dobrovoľne, lebo nám to tak vyhovovalo.“

Znova zopakoval, že sa hanbí. „Ja som niekoľkokrát uviedol, že za svoju temnú minulosť sa hanbím. Bohužiaľ, nedá sa to už vrátiť späť. To neznamená, že mi nie je ľúto ľudského života. Tiež hlavne príbuzných, detí, manželiek, rodičov, ktorí nemôžu za to, ako žili, čo robili poškodení, ktorí sú predmetom prejednávanej veci. Ja som sa tak isto nenarodil mafiánom, zločincom. Vyrastal som v slušnej rodine."

Mikuláš Černák počas stredajšieho pojednávania. Vpravo Černákov exšvagor Jozef Matula.

Foto: TASR

Poliaci v Mikim vidia vraha

KRAKOV, BRATISLAVA. Bola to prvá vražda, z ktorej ho u nás obžalovali. Rok potom, ako sa Mikuláš Černák, známy ako Miki, v roku 1997 sám vzdal polícii, ho začali stíhať za únos a vraždu 21-ročného poľského podnikateľa Grzegorza Szymaneka. Tento prípad už rozhodli v Poľsku.

Súd v Krakove uznal Černáka za vinného, informovala televízia Markíza. Milionára Szymaneka mali uniesť pre výkupné asi 270-tisíc eur. Po peniaze si však už nikto neprišiel. „Dôvodom, prečo nebol naplnený cieľ páchateľov, bola skutočnosť, že Mikuláš Č. zavraždil Szymaneka,“ píše sa v rozsudku.

Černáka pôvodne vinným uznal aj banskobystrický senát na čele so sudcom Ľubomírom Samuelom. Po vrátení prípadu Najvyšším súdom ho senát pre nedostatok dôkazov oslobodil. Samuel sa neskôr stal Černákovým advokátom. Poľský verdikt je už na súde v Banskej Bystrici.

Juraj Koník

Chronológia procesov s Černákom

december 1997 - Bývalý vodič autobusu, podnikateľ a chovateľ tigrov Černák, ktorý bol dlhší čas slovenskými médiami označovaný za bossa podsvetia, sa vydal do rúk polície. Tá ho obvinila z vydierania stredoslovenských podnikateľov a neskôr aj z vraždy údajného poľského podvodníka Grzegorza Szymaneka. Okresný súd v Trenčíne vzal Černáka do väzby. Černák obvinenia odmietal. Tvrdil, že bol obeťou komplotu politikov.

28. januára 2000 - Krajský súd v Banskej Bystrici Černáka odsúdil za vydieranie, branie rukojemníka a vraždu na 15 rokov väzenia. Černák sa odvolal. Najvyšší súd vo februári 2001 potvrdil Černákovi len trest za
vydieranie v dĺžke osem a pol roka. Obžalobu z vraždy Szymaneka zamietol pre nedostatok dôkazov. Kľúčový svedok v procese počas procesu niekoľkokrát zmenil výpoveď o vražde.

29. novembra 2002 - Krajský súd v Trenčíne podmienečne prepustil Černáka na slobodu za dobré správanie. Černák niekoľko hodín po verdikte opustil brány väznice.

30. decembra 2002 - Vtedajší premiér Mikuláš Dzurinda obvinil Černáka z výtržníctva na lyžiarskom svahu na Štrbskom plese. Tvrdil, že podmienečne prepustený Černák sa strkal a predbiehal na vleku a terorizoval ostatných lyžiarov. Polícia Černáka obvinila, prokuratúra však podnet odmietla.

19. marca 2003 - Najvyšší súd zrušil prepustenie Černáka z väzenia na podnet vtedajšieho ministra spravodlivosti Daniela Lipšica. Černák ušiel do Česka, tam ho však chytila polícia a v auguste 2003 ho vrátili české orgány na Slovensko.

4. apríla 2005 - Polícia Černáka obvinila zo zosnovania vraždy člena konkurenčného gangu Petra Klešča v roku 1997. Prokuratúra neskôr Černáka obžalovala.

28. októbra 2005 - Vyšetrovatelia Černáka obvinili aj z vraždy údajného mafiána Imricha Oláha, ktorý bol istý čas podozrivý z vraždy Róberta Remiáša. Ten bol podľa slovenských médií spojkou svedka v ostro sledovanom prípade únosu syna bývalého prezidenta Michala Kováča. Prokuratúra Černáka neskôr obžalovala.

22. decembra 2005 - Černákovi pribudlo obvinenie z vraždy dvoch údajných členov dunajskostredského podsvetia Emila Potáscha a Milana Siposa v roku 1997.

17. februára 2006 - Černáka obvinili z ďalšej vraždy. Obeťou mal byť v roku 2000 podnikateľ Marián Karcel, ktorý proti Černákovi svedčil a tvrdil, že ho Černák donútil pod cenu predať svoj penzión.

5. apríla 2006 - Polícia obvinila Černáka z vraždy údajného člena podsvetia Pavla Lenharta, ktorého vraj dal zabiť v roku 1997.

20. októbra 2006 - Okresný súd v Prešove Černáka zbavil obžaloby v prípade vraždy Klešča.

21. decembra 2006 - Banskobystrický okresný súd rozhodol, že Černák má byť prepustený z väzby, v ktorej bol pre podozrenie z vraždy Oláha a Karcela. Na tento prípad sa totiž podľa súdu vzťahovala takzvaná zásada špeciality, podľa ktorej Černáka slovenské orgány nemôžu stíhať za iný skutok ako za ten, pre ktorý bol vydaný z Česka na Slovensko. Prokuratúra proti rozhodnutiu súdu podala sťažnosť.

23. decembra 2006 - Generálna prokuratúra požiadala české súdy o rozšírenie súhlasu na trestné stíhanie Černáka za vraždy údajného policajného informátora Jozefa Filipa a bývalého policajta Gustáva Slivenského z 90. rokov.

26. januára 2007 - Vrchný súd v Prahe potvrdil rozhodnutie Mestského súdu, že Slovensko môže stíhať Černáka za vraždy Filipa a Slivenského.

1. februára 2007 - Banskobystrický krajský súd potvrdil rozhodnutie nižšieho súdu a Černáka prepustil z väzby. Hneď pri východe z väznice ho však polícia zatkla pre prípad vraždy Slivenského a Filipa.

2. februára 2007 - Prešovský okresný súd poslal Černáka do väzby v prípade vrážd Slivenského a Filipa.

18. január 2008 - Generálny prokurátor Dobroslav Trnka potvrdil, že Generálna prokuratúra podala na banskobystrický krajský súd návrh na obnovenie procesu, v ktorom bol Černák obžalovaný z vraždy poľského podnikateľa Szymaneka.

25. septembra 2008 - Okresný súd v Prešove prijal obžalobu prokuratúry, ktorá Černáka viní zo šiestich vrážd a organizovania ďalšej vraždy. Podľa prokuratúry Černák zavraždil Filipa a Slivenského a údajných členov rôznych skupín podsvetia Jozefa Štefana, Lenharta, Siposa a Potáscha. K ďalšej vražde podľa obžaloby došlo v roku 2000, keď na Černákov pokyn zavraždili Karcela. V procese obžalovali aj Černákovho švagra Jozefa Matulu a bývalého advokáta Daniela Maukša. Obaja Černákovi podľa prokuratúry pomáhali pri organizovaní vraždy Karcela.

10. novembra 2008 - Pred Okresným súdom v Prešove sa začal proces, v ktorom Černáka obžalovali zo šiestich vrážd a organizovania ďalšej vraždy. V prvý deň procesu Černák priznal, že sa na niektorých vraždách zúčastnil, poprel však, že by sám vraždil.

28. januára 2009 - Černákovi pribudla obžaloba z ďalšej vraždy, údajne si objednal v roku 1993 vraždu nepohodlného svedka Miroslava Vlčeka. Obžalobu podala prokuratúra na Okresný súd v Prešove. Černák spáchanie skutku odmietol.

9. - 10. marca 2009 - Černák zmenil taktiku mlčania a pred prešovským súdom vypovedal šesť hodín. Počas jeho výpovede verejnosť a médiá z procesu vylúčili. Obhajoba neskôr tvrdila, že Černák sa k žiadnej vražde nepriznal.

20. októbra 2009 - Prokuratúra v záverečnej reči navrhla pre Černáka najprísnejší, doživotný trest. Černák podľa nej spáchal všetky vraždy z obžaloby, skutky označila prokuratúra za zákerné a brutálne, jeho polepšenie vo väzení za málo pravdepodobné.

21. októbra 2009 - Černák sa vo svojej záverečnej reči nečakane priznal k vražde Filipa z roku 1994. Spáchanie ostatných skutkov poprel, obhajoba žiadala pre neho trest za jedinú vraždu v rozmedzí 12 až 15 rokov väzenia, v ostatných bodoch obžaloby navrhovala oslobodenie. Černák svoju kriminálnu minulosť čiastočne oľutoval.