Celkové náklady na projekt vrátane rekonštrukcie priestorov a vybavenia interiéru sa pohybujú vo výške 458 688 eur.
PREŠOV. Mesto chce objekt väznice využívať na osvetovú činnosť, prezentáciu remeselníctva a výstavy. Činnosť bola definovaná len vo všeobecnej rovine, a práve preto vznikla na mestskom zastupiteľstve polemika o účele objektu.
Budú mať aj voskové figuríny?
Poslankyňa Marta Kollárová (nezávislá) v rozprave poznamenala, že by sa mal stať turistickým "trhákom" v meste. "Neskorogotický objekt zo 16. storočia má svoju históriu, boli tam mučení ľudia, možno by tam mohla vzniknúť expozícia voskových figurín, alebo artefaktov z tých čias, aby sa na historické fakty nezabudlo," uviedla s poznámkou, že už pri schvaľovaní by mali presnejšie definovať účel Caraffovej väznice.
Poslanec Miroslav Benko (Smer-SD) položil plénu otázku, či v krízovom čase má mesto prostriedky na také investície.
Predkladateľka návrhu na podanie projektu, vedúca odboru strategického rozvoja Marta Martausová, obhajovala zámer najmä tým, že podklady sú pripravené už dlho a teraz je najvhodnejší čas podať ho v rámci výzvy na podávanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok z regionálneho operačného plánu. Šanca je len do konca novembra.
Financie na rekonštrukciu
Objekt má charakter pamiatky a je vo vlastníctve mesta. To bude projekt spolufinancovať sumou 22 934 eur, čo poslanci odsúhlasili.
Caraffova väznica s dvoma podlažiami sa v súčasnosti nevyužíva. Podľa zámeru na ploche 290 metrov štvorcových by mohli vzniknúť výstavné priestory, pracovný ateliér, sociálne zariadenia a kancelária. V prípade úspešného dokončenia obnovy by mal správu zabezpečovať Park kultúry a oddychu. Predpokladané ročné náklady na energie, údržbu a mzdy troch zamestnancov sa odhadujú na 33 200 eur. Súčasťou rozpočtu na rekonštrukciu je aj interiérové vybavenie.
Carrafova väznica
Je to neskorogotická stavba zo začiatku 16. storočia, ktorá je zapísaná medzi národné kultúrne pamiatky. Vznikla na pozemku člena prešovskej mestskej rady, maliara Petra Molera. Kedysi objekt slúžil ako skladisko sudov pre miestnu vináreň.
Až v roku 1530 sa začína v záznamoch spomínať ako jedna z mestských väzníc, a to aj vďaka blízkosti k radnici.
Neslávne sa preslávila v roku 1687 počas Prešovských krvavých jatiek, v pozadí ktorých stál cisár Leopold. Na základe súdu cisárskeho generála Antónia Caraffu bolo na námestí popravených 24 uhorských zemanov a mešťanov. Podľa historických zdrojov odsúdených obvinili zo sympatie k Helene Zrínskej, ktorá v tom čase sídlila na hrade v Mukačeve. Na mieste popraviska teraz stojí súsošie Immaculaty, ktoré dali postaviť jezuiti.
Od roku 1955, keď sa urobili v objekte adaptačné práce, sa využíval ako archív mesta, v súčasnosti sa nevyužíva.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
