PREŠOV. Tretie CD s lakonickým názvom "3" prichádza po siedmich rokoch. Saprophyte však medzitým nespal, hoci mal aj obdobia, keď to so skupinou nevyzeralo ružovo.
Času mali dosť
"Tvorili sme ho veľmi dlho, lebo sme mali dosť veľa personálnych problémov a zmien. Čiže tento album vyšiel po istom odstupe, posledná nahrávka bola v roku 2002. Na to, že je tam 12 skladieb, to trvalo dosť dlho," povedal gitarista Jaroslav "Koki" Lozák. Mladou krvou v skupine sú Milan (basa) a Maťo (bicie), trio dopĺňajú starí harcovníci - gitarista Marián Sarnecký a dvojica spevákov Marek Gábor a Peter "Kari" Karabinoš.
Nová krv
Tretí album vyšiel vo vlastnej réžii skupiny. "Nikdy sme to neriešili cez nejakú nahrávaciu spoločnosť. Osobne si myslím, že je asi najlepší zo všetkých troch," vraví Koki a zvyšok skupiny s ním súhlasí. "Je to hlavne vďaka Tomášovi Višňovskému, ktorý spravil výborný zvuk," dopĺňa spevák Marek.
A čo na to hovorí nováčik Milan? "Prišiel som do kapely pred štyrmi rokmi. Mám pocit, že sme sa zžili. Vznikali piesne, od ktorých som ani ja nečakal, že z nich budem hotový. Som rád, že v tejto kapele hrám."
Legenda? Legenda!
Old-school hardcore (HC) je dnes považovaný za najpoctivejší žáner (v rámci HC), ktorý sa nehrá na žiadne uzavreté "podsekty". Čo hovorí Saprophyte na to, že je považovaný za legendu old-school HC? "Legenda sme len preto, že tak dlho hráme (smiech). Stále nás to baví. No neviem, či nás naozaj niekto na Slovensku vníma ako legendu," krúti hlavou Marek.
Kapela sa neizoluje len do nejakej jednej škatuľky. Pozitívne ohlasy na novinku členov kapely tešia.
Personálne "prepletance"
Saprophyte netvorí len šesť (či menej) hudobníkov, ktorí sú práve na pódiu, ale celá plejáda ďalších ľudí. Napríklad zakladajúci člen Martin "Grco" Gargalovič, ktorý žije v zahraničí, ale keď sa zastaví doma, zahrá si s kapelou na koncerte či skúške. Na koncerte, kde vznikol tento rozhovor, zasa spieval namiesto Mareka Tasho (z kapely One Voice - traduje sa, že názov je odvodený od toho, že kým v Saprophyte sú "dva hlasy", Tasho je "jeden hlas" - one voice). Ako to teda je? "Pevná zostava je daná. Dnes Kari nemohol a Tasho zaskakuje len v niektorých skladbách, ale aj v minulosti to tak bolo. I na novom albume má jednu skladbu, ktorú naspieval skoro celú, aj si ju otextoval. Tasho je náš kamarát," vysvetľuje Marek.
A ako to je s "Grcom"? "Nemôžeš mu zobrať členstvo v kapele, lebo on ju založil. Boli určité personálne problémy, keď polovica bandy odcestovala do zahraničia. Medzi nimi bol aj Grco, tým pádom vznikla táto situácia, že v skupine sú aj členovia, ktorí neboli pri jej vzniku."
Saprophyte je na scéne od roku 1995. Ako to, že tak dlho vydržali? "Ani ja neviem, čím to je. Lebo nás to baví. Ale boli aj také obdobia, keď už sme to chceli zabaliť. Keď ostal len Koki a ja plus Milan, ktorý sa k nám pridal. Nemali sme bubeníka, gitaristu, druhý spev, mysleli sme, že sa to skončí," hovorí Marek.
Paradoxne, istý čas to vyzeralo tak, že v Anglicku mohla vzniknúť jedna dobrá prešovská HC kapela. Odcestoval tam skoro celý One Voice a časť Saprophytu.
Izolovať sa nechcú
Hardcore je menšinový žáner, rozhodne nie pre masy. Mnohí interpreti, ako sme spomenuli, sa v rámci HC ešte viac izolujú. Saprophyte má však čo ponúknuť a neizoluje sa. "V našej tvorbe je zo všetkého trochu. Nájde si tam svoje človek, čo počúva metal, ale i punk... Tí ľudia, ktorí chodia na naše akcie, sú rôznorodí," hovorí Marek a dodáva: "Mnohí z nich sú starší, na koncerty chodili aj v minulosti. Je však dobré, že prichádzajú aj noví ľudia. Možno počúvajú novšie veci ako metalcore, ale chodia na tieto koncerty a podporujú scénu. Takisto aj my chodíme na koncerty, ktoré organizujú oni, hoci nie každá kapela, ktorú pozvú, je nášmu srdcu blízka. No pozrieť si to a spraviť si názor na kapely sa dá - keď sa človek bude izolovať, tak sa to nedá."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
