PREŠOV. Záujem o voľby má hlavne stredná generácia, starým sa voliť už nechce, mladí sú pasívni. Takéto názory vyslovili zástupcovia rusínskej národnosti.
Obec Osadné v okrese Snina, ktorú v poslednom období preslávil dokumentarista Marko Škop, je typickou rusínskou dedinou na východnom pohraničí. Žije tu 194 obyvateľov, z toho je 109 voličov, hlavne starších ľudí. Na voličských zoznamoch sú zapísaní aj klienti Domova sociálnych služieb. Starosta obce Ladislav Mikuláško, ktorý riadi túto obec už 38 rokov, odhaduje dnešnú účasť v regionálnych voľbách v Osadnom na 30 percent. Podobne nízky záujem o voľby bol aj pri tohtoročných voľbách poslancov do Európskeho parlamentu. Na pomery obce je to veľmi málo, lebo pri prezidentských, parlamentných a obecných voľbách býva účasť okolo 70 %. „Ľudia majú málo vedomostí, čo je to samosprávny kraj. Niektorí si myslia, že je to zbytočná voľba a nezáleží na tom, kto bude v krajskom parlamente a kto tomu bude šéfovať. V obci máme kultúrny dom, kde v minulosti chodilo vystupovať prešovské Divadlo Alexandra Duchnoviča. Dnes sme sa vďaka spoločným projektom s Poliakmi a ich finančnej podpore z Európskej únie viac zblížili s nimi a pozývame na vystúpenia poľské súbory, my chodíme k nim. Máme to tam bližšie. Podporu na kultúru sme dokázali získať skôr v Bruseli ako na kraji,“ povedal jeden z najdlhšie slúžiacich starostov.
Predseda Občianskeho združenia Molody Rusiny Peter Štefaňák si myslí, že ľudia všeobecne nedoceňujú voľby do vyšších územných celkov. Neuvedomujú si, aké veľké kompetencie krajská samospráva má, koľko financií vie prerozdeľovať. „Myslím si, že na východnom Slovensku je situácia v tomto ešte horšia, ľudia nevedia konkrétne, čo samosprávny kraj znamená, koho zastupuje, čo sa odráža aj na nízkych percentách vo voľbách,“ uviedol Štefaňák. Rusínske organizácie sa väčšinou uchádzajú o dotácie na kultúru iba z jedného zdroja – z peňazí na národnostné menšiny. Že sú takéto zdroje aj na krajskej samospráve, o tom buď nevedia, alebo vedia iba málo. Štefaňák si myslí, že sa rusínska kultúra z tohto dôvodu ani veľmi z Prešovského samosprávneho kraja nepodporuje. Cesty II. a III. triedy v niektorých regiónoch pokladá za katastrofálne, kriticky sa vyjadril o úseku medzi Bardejovom a Starou Ľubovňou. Medzi Rusínmi chodí voliť hlavne stredná generácia, ktorá si najviac uvedomuje dôsledok volieb. „Starým sa už nechce a mladí o svoje volebné právo nemajú veľký záujem,“ dodal Štefaňák.
Mladí Rusíni podľa predsedu Svetového fóra Rusínskej mládeže Martina Karaša nepovažujú voľby do vyšších územných celkov za natoľko dôležité ako voľby prezidenta, alebo poslancov do národného parlamentu. „Ľudia si neuvedomujú, že práve komunálni politici rozhodujú o väčšej čiastke peňazí, ako v centre. Máli by vedieť, že krajskí poslanci rozhodujú práve o peniazoch pre ich konkrétny región,“ povedal Karaš a dodal, že on sa na voľbách vždy zúčastňuje. Aby mohol voliť, pricestoval domov do Kamienky z Nitry, kde študuje. Je však presvedčený, že Rusínom chýba silnejšie povedomie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
