V Tokajíku sa bojovalo opäť po 65 rokoch

V Tokajíku v okrese Stropkov si slávnostne pripomenuli 65. výročie Tokajíckej tragédie. Diváci mohli vidieť ukážku partizánskych bojov z jesene 1944. Podujatie si prišlo pozrieť viac ako 500 ľudí.

V Tokajíku (okres Stropkov) si slávnostne pripomenuli 65. výročie Tokajíckej tragédie spomienkovým stretnutím. Diváci mohli vidieť ukážku partizánskych bojov z jesene 1944. Toto podujatie si prišlo pozrieť viac ako 500 ľudí.

TOKAJÍK. O ukážku partizánskych bojov bol v Tokajíku veľký záujem. "Má historický podklad, pretože v tejto oblasti prebiehali partizánske boje. Bola tu diverzná a deštrukčná aktivita partizánskych skupín. Okrem brigády Čapajev tu pôsobili aj partizánske odiely Majorova a Kožarského. Táto ukážka stvárňovala bojové aktivity týchto partizánskych skupín," informoval hlavný organizátor a predseda Klubu vojenskej histórie Čapajev z Michaloviec Jozef Skalka. Akciu zorganizovali s podporou Klubu vojenskej histórie Slovensko z Bratislavy a gestorstvo prevzalo oficiálne Múzeum SNP v Banskej Bystrici.

So scenárom pomáhali pamätníci

Scenár pripravovala historicko-dokumentačná komisia pod vedením J. Skalku. "Aktívne nám pomáhali aj členovia klubu Vojenskej histórie Slovensko. Spoločne sme sa na túto akciu pripravovali vďaka dostupným publikáciám, archívom jednotlivých obcí, ale hlavne spomienkam ešte žijúcich pamätníkov," uviedol Skalka.

Nemecké jednotky Wehrmachtu boli zo skupiny armád Severná Ukrajina, ktoré došli potlačiť povstalecké aktivity na Slovensku. V súčasnej ukážke účinkovali na partizánskej strane aj povstaleckí vojaci, príslušníci Červenej armády, či utečenci z pracovných táborov.

Skalka bol zo záujmu divákov milo prekvapený. "Malo ísť o malú akciu, na Slovensku sú aj akcie väčšieho rázu, napríklad na Dargove alebo Dukle. Do historických bojov sa zapojilo vyše 90 účastníkov v dobových uniformách, s dobovým vojenským výstrojom a výzbrojou," povedal predseda Klubu vojenskej histórie Čapajev.

Použili mínomety a horský kanón

Bojovalo sa na voľnom priestranstve svahu za pomníkom Tokajíckej tragédie. V boji boli použité ľahké dobové pechotné zbrane, ktoré boli zabezpečené. "V ukážke sme použili dva 50-milimetrové mínomety na strane partizánov a jeden protitankový kanón na strane nemeckých jednotiek. Samozrejme, pyrotechnické efekty boli zabezpečené, hlavne dopady výbuchov a zabezpečené boli i granáty," dodal Skalka.

V ukážke bojov účinkovalo vyše deväťdesiat nadšencov.

Foto: Veronika Čorňáková

FAKTY

Tokajícka tragédia

Počas II. svetovej vojny sa obyvatelia Tokajíka aktívne zapojili do protifašistického odboja. V okolitých lesoch pôsobili partizánske jednotky Čapajev, Požarskij a Majorov. Prvá hliadka partizánov prišla do obce už 8. júla 1944. Miestni obyvatelia im poskytovali potraviny, šatstvo a podávali informácie o pohybe nemeckých vojsk.

V polovici novembra 1944 nemecké jednotky zorganizovali proti partizánom v lesoch a obciach Ondavskej vrchoviny rozsiahly útok. V rámci neho kruto prenasledovali aj civilné obyvateľstvo, ktoré im pomáhalo.

V nedeľu 19. novembra 1944 nacistická jednotka pod velením oberfeldwebla Kumana obsadila obec. Všetkých mužov sústredili pri kostole a potom ich pozdĺž potôčika Tokajec presunuli na lúku pod Pereliskom. Tam ich postavili do troch radov a veliteľ trestnej jednotky prečítal rozkaz. Na základe neho všetkých postrieľali. Bolo ich 34. Z nich dvom raneným - Michalovi Medvedzovi a Andrejovi Stropkovskému - sa podarilo zachrániť.

Ženy a deti nemeckí vojaci vyhnali, dedinu vydrancovali a zapálili. Úplne zhorelo 27 domov a 28 hospodárskych budov. Stáť zostali iba gréckokatolícky kostolík a jeden dom.

12. decembra 1944 zavraždených mužov pochovali na mieste skonu. Po návrate obyvateľov boli všetky obete exhumované a 4. apríla 1945 uložené do hrobov na obecnom cintoríne. Pozostalí sa ubytovali v pivniciach vypálených obydlí. S potravinami a šatstvom im pomohli ľudia zo susedných dedín. Potom si postavili provizórne chatrče, v ktorých žili skoro dva roky.

Za pomoci štátu bol postavený nový Tokajík. V dvojročnici sa vybudovalo 24 domov a ďalšie štyri obydlia. Pribudla tiež nová škola, pošta, budova miestneho národného výboru i iné zariadenia. Zaviedli elektrický prúd a prišiel autobus. V roku 1959, na mieste, kde Nemci zavraždili tokajíckych chlapov, postavili kamenný obelisk a na obecnom cintoríne pomník, ktorého autorom je Fraňo Gibala, rodák spod Dukly.