Kráčanie. Pre mnohých prirodzenosť, no pre stovky iných ľudí nepoznaný pocit. Celý život prežili pripútaní na invalidný vozík a pocity v zvislej polohe vôbec nepoznajú. Aspoň pre niekoľkých z nich sa teraz život trochu zmení.
PREŠOV. Ide o švajčiarske rehabilitačné zariadenie, ktoré na Slovensku zatiaľ nikto nemá. Potrebujú ho však mnohí.
Napríklad Danka Macková sa narodila ako zdravé dieťa a do 15 rokov šantila, športovala, kreslila, hrala na klavíri, bola ako jej rovesníci. Potom stačil jeden moment na ceste. Autonehoda, po ktorej upadla do kómy na dlhé mesiace. Po niekoľkých operáciách a dlhých mesiacoch v kóme ju prepustili lekári domov. Ochrnutú a na vozíku. Medicína rodičom nedala veľa nádeje.
"Prepustili ju vo vegetatívnom stave bez možnosti na zlepšenie," povedala nám jej mama Jana Macková.
Netajila, že intenzívna rehabilitácia stála rodinu veľké peniaze, často im pomáhala širšia rodina a priatelia, lebo poisťovne rehabilitáciu v liečebných centrách preplácajú len do 18 rokov. Danka má teraz 23 a všetky náklady musia hradiť z rodinného rozpočtu.
"Pre mnohých je to nemožné, veď jeden pobyt v Kováčovej alebo v Piešťanoch stojí okolo 2-tisíc eur (60-tisíc Sk.). Sme preto radi, že budeme mať možnosť rehabilitovať aj tu a že je šanca na napredovanie," dodala J. Macková.
Tešia sa na prvé kroky
Mladí ľudia, ktorí dochádzajú do denného centra Radosť pri Občianskom združení (OZ) Barlička, sú už dospelí, ale od detstva pripútaní na invalidný vozík.
"Už mám za sebou veľa operácií, ale nepomohli, som na vozíku prakticky od narodenia. Teším sa na pocit, že sa postavím. Uvidím, aké to bude," povedal s úsmevom Matej Palko, hoci nezakrýval ani neistotu z nepoznaného.
Podobne reagovala aj 24-ročná Zuzka Mochňacká. Radosť aj rozpaky sa dali čítať v očiach všetkých, ale zhodli sa v tom, že keď to pomohlo ľuďom v zahraničí, aj oni urobia pokroky.
Aj spomínaná Danka Macková chce napredovať. Napriek nulovým prognózam lekárov a vďaka opatere rodiny sa počas ôsmich rokov znova naučila kresliť ľavou rukou, trochu rozprávať, čítať a aj písať, hoci trochu nemotorne.
Erigo posvätil biskup
Prístroj sa do Prešova dostal vďaka iniciatíve predsedníčky OZ Barlička Anny Kvokačkovej, ktorá na tom pracovala viac ako rok. Pomoc jej poskytla Nadácia Socia a Holandská obchodná komora, ale problém boli peniaze. Prístroj totiž stál 63-tisíc eur (2 mil.Sk).
"V marci sme urobili verejnú zbierku, predávali sme výrobky z našej chránenej dielne, ale stále sme mali málo. Pomohli nám aj sponzori, súkromní darcovia, verejnosť, ale nestačilo to. Potom sa traja rodičia rozhodli ísť do súkromnej pôžičky, aby sa nám podarilo prístroj zaplatiť," opísala ročné snaženie.
Stroj je už v priestoroch OZ Barlička a v piatok ho posvätil biskup košickej arcidiecézy Stanislav Stolárik. Dostupný však bude až v polovici decembra, keď ho prídu odborníci zo Švajčiarska spustiť do prevádzky.
"Vertikalizačné zariadenie Erigo pomôže nielen vozičkárom, ale aj ľuďom po náhlych cievnych príhodách, krvácaniach do mozgu, nádorových ochoreniach či po autonehodách. Skúsenosti zo zahraničia sú výborné," dodala A. Kvokačková.
Ako lekárka totiž dobre vie, že iba v zvislej polohe sa prekrvia pľúca, obličky, srdce a napokon aj končatiny. Netajila, že problémom je ešte rehabilitačná miestnosť. Už niekoľko rokov žiadajú radnicu o pridelenie nebytových priestorov na tento účel, ale bez úspechu.
"Poslanci doteraz ani jeden návrh neschválili. Nie je politická vôľa," poznamenala.
Doživotný problém. Lekári nedávali Danke (uprostred s mamou) nádej na zlepšenie.
Foto: ako
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
