Mestá a obce majú povinnosť viesť evidenciu pamiatkového fondu na svojom území. Aj Prešov už má svoj zoznam. Zo 128 návrhov odborná komisia, ktorej predsedala riaditeľka Krajského pamiatkového úradu v Prešove Mária Poláková, vybrala 35 pamiatok. Do konečného zoznamu sa napokon dostalo len 20. Schválil ich aj mestský parlament.
PREŠOV. Vytvorením evidencie sa má zdôrazniť význam pamätihodností a udalostí v meste Prešov ako súčasti kultúrneho dedičstva. Predstavuje zároveň akúsi reprezentáciu mesta v oblasti turizmu. "Ostatné návrhy budú na prešovskej radnici archivované a nie je vylúčené, že sa o nich v budúcnosti bude znova diskutovať," uviedla vedúca odboru školstva, kultúry a športu Kvetoslava Komanická.
Významné objekty
Medzi významné objekty zaradili aj evanjelický mestský cintorín. Ide o najstaršiu časť mestského cintorína. Kvalitou historických náhrobkov zachováva veľkú výpovednú hodnotu o histórii mesta a kultúre jeho obyvateľov. Pochované sú tam významné osobnosti evanjelického náboženského, verejného, kultúrneho a spoločenského života mesta.
V zozname sú aj ďalšie secesné objekty na Plzenskej, Štefánikovej, Moyzesovej, Sládkovičovej aj Vajanského ulici. Medzi ne sa zaradil aj funkcionalistický objekt Gymnázia sv. Moniky na Ulici Tarasa Ševčenka. Postavený bol v medzivojnovom období a aj počas socializmu v ňom sídlilo gymnázium.
Diela človeka a prírody
K dielam človeka a prírody patrí ginko dvojlaločné, ktoré dominuje Záhrade umenia, aj prešovský platan, ktorého koruna je rozložená nad Floriánovou bránou. Strom vysadený pred 150 rokmi meria pri pni viac ako 950 centimetrov. Hodnotným je aj lesný komplex okolo bývalých mestských kúpeľov na Cemjate, ktorý je majetkom mesta od polovice 16. storočia. Odvtedy bol využívaný nielen ako zásobáreň stavebného a palivového dreva, ale aj ako zdroj železitej minerálnej vody.
Hnuteľné pamätihodnosti
Bula Relata Semper a 14. Listina Františka I. sú zásadné listiny, ktoré znamenajú medzník pre gréckokatolíckych veriacich. V roku 1771 totiž došlo ku kánonickému uznaniu Mukačevskej eparchie a jej osamostatneniu od Jágerského biskupstva. Do eparchie patril aj Prešov a vyše 700 farností. Cirkevné aj štátne kruhy však navrhovali rozdeliť eparchiu na menšie biskupstvá. Návrh predložili kráľovi Františkovi I. v roku 1810. Kráľ v novembri 1815 rozhodol Mukačevskú eparchiu rozdeliť na dve biskupstvá s vlastnými kapitulami a vyhlásil zriadenie Prešovskej eparchie, ktorú pápež Pius VII. Bulou Semper v roku 1818 kánonicky erigoval. Oba originály listín sú teraz zaradené do zoznamu pamätihodností.
Nehmotné pamiatky
Predovšetkým je to 49. rovnobežka severnej zemepisnej šírky vyznačená antikorovým pásom, ktorá prechádza historickým centrom mesta. Potom sú to pamätné dni. Napríklad 2. júl 1995, keď Prešov navštívil pápež Ján Pavol II., alebo 7. november 1247, teda deň prvej písomnej zmienky o meste, ale aj 28. január 1299, keď kráľ Ondrej III. udelil Prešovu mestské privilégiá. Do histórie Prešova sa však zapísal aj 6. máj 1887, keď v meste vypukol požiar s najtragickejšími následkami. Zhorelo takmer celé mesto, kostoly, kolégium aj reduta, teda dnešné PKO. Popolom padlo 240 budov a na cintoríne zhoreli všetky krypty a kríže, oheň zhltol dokonca aj všetky gaštany na Hlavnej ulici. Zomrelo 7 Prešovčanov a 100 bolo ťažko zranených. Celková škoda presahovala 2 milióny zlatých a týmto požiarom sa zaoberal aj uhorský snem.
Do zoznamu je zaradený aj 20. december 1944, teda deň bombardovania Prešova. Z 2 050 domov ostalo len 350 nepoškodených. Bomby zasiahli aj budovu gestapa na Konštantínovej ulici, kde bolo väzenie. Zahynulo tam 120 väzňov. Počet ľudských obetí nie je presne známy, oficiálne bolo pochovaných 140 osôb.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
