Jednoducho, krátko po pôrode, niekedy ešte v ten istý deň, odišli z pôrodnice. Niektoré sa po svoje deti vrátili. Nie však všetky. Práve tie najzraniteľnejšie deti matky nechávajú bez výčitiek svedomia v starostlivosti štátu alebo samosprávy.
PREŠOV. Takýto smutný je aj príbeh malého chlapčeka, ktorý sa v máji 2009 narodil s očným glaukómom, ale aj ďalšími zdravotnými ťažkosťami. Matka si po niekoľkých výzvach síce poňho prišla, ale už v auguste ho hospitalizovali na detskej klinike v prešovskej fakultnej nemocnici. Keď bol preliečený, rodičia prestali reagovať na výzvy.
"Je to doslova nechcené dieťa, dokonca sme dostali takú informáciu, že rodičia odišli do Anglicka. Museli sme situáciu riešiť," povedala sociálna pracovníčka z detskej kliniky Alžbeta Čuríková.
Z nemocnice do krízového strediska
V decembri 2009 chlapca umiestnili do Krízového strediska v Prešove, kde mu personál poskytol komplexnú starostlivosť, vrátane pravidelných návštev pediatra. Lenže jeho zdravotný stav sa zhoršoval, a tak ho museli znova umiestniť na detskú kliniku fakultnej nemocnice. Odtiaľ zase na očné oddelenie do Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou v Bratislave. Nemocnice teda prejavili k dieťaťu viac súcitu ako rodičia. Jeho osud nás zaujal, preto sme sa zaujímali o aktuálny stav.
"Naša sociálna pracovníčka bola dieťa osobne vyzdvihnúť v Bratislave 18. januára. Odvtedy je v našom stredisku a jeho stav je relatívne stabilizovaný. Pravidelne s ním absolvujeme lekárske vyšetrenia, poskytujeme mu riadnu starostlivosť, vrátane rozvoja psychomotorického vývinu, ktorý u dieťaťa zaostáva," informovala nás vedúca Krízového strediska v Prešove Marianna Pasterová.
Odkázaní na cudzích ľudí
Také a podobné situácie sa v našom regióne z roka na rok opakujú. "Stretávame sa aj s tým, že ak si rodičia po niekoľkých výzvach po dieťa prídu, žiadajú nás, aby sme im písomne potvrdili, že sú zdravé. To je nemožné a oni sa o choré deti nevedia alebo nechcú starať," dodala A. Čuríková.
Faktom však je, že deti nie sú zodpovedné za to, že sa narodili, že sú choré, no napriek tomu ich rodičia nechávajú napospas osudu. Tie šťastnejšie majú šancu byť adoptované a vyrásť v rodine. Ostatné sú odkázané na pomoc cudzích ľudí v nemocniciach, krízových strediskách či sociálnych ústavoch. Podobne, ako náš nevidiaci chlapček, ktorý za niekoľko mesiacov života prežil veľa bolesti a len málo radosti.
Prešovské krízové stredisko deťom neposkytuje zdravotnú starostlivosť. Len externe, a to návštevami lekárov s deťmi v prípade potreby. Ich úloha je iná. "Zabezpečujeme starostlivosť o maloleté deti vo veku od 0 až po dovŕšenie 18. roku veku života. Vykonávame sociálnu prácu, odbornú diagnostiku, pomoc na zvládnutie krízy, špeciálne sociálne poradenstvo, výchovnú starostlivosť, psychologickú a špeciálno-pedagogickú starostlivosť, ako aj vzdelávanie a prípravu na povolanie," povedala o ich zameraní M. Pasterová.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
