PREŠOV. V tíme BK PU Bemaco Prešov od začiatku roka nevidno osemnásťročnú krídelníčku Miriam Mackulínovú. Dôvodom je skutočnosť, že sa predovšetkým študijným povinnostiam venuje v kanadskom hlavnom meste Ottawa. Čo sa týka basketbalu, momentálne hráva za klub Shooting stars a trénuje s univerzitným družstvom Carleton University. Aké sú dojmy a prvé skúsenosti v novom prostredí, nám prezradila samotná hráčka.

Ako vznikla myšlienka vycestovať za štúdiom a basketbalom, čo zohralo významnejšiu úlohu?
"V podstate ma na to nahovoril môj otec. Dlho som rozmýšľala nad tým, ako dokážem spojiť štúdium, basketbal a osamostatnenie. Jedinou možnosťou, ako dosiahnuť tieto tri veci naraz, bolo odísť za hranice a Kanada sa nám javila ako najlepšie možné riešenie. Nechať doma rodinu a priateľov nebolo ľahké. Ale beriem to ako dobrú príležitosť a školu do života. Už len kvôli tomu, že získam iný pohľad na svet, novú skúsenosť a naučím sa jazyk."

Ako prebehla aklimatizácia na nové prostredie?
"V úplnom začiatku mi pomohla dcéra trénera Cassovie Košice Dáša Farkašovská, ktorá tu žije. Šesťhodinový časový posun, veľmi veľa nových vecí, hlavne noví ľudia, iné počasie. Všetky tieto faktory mi rozhodne môj príchod nezľahčovali. Postupne si však zvykám. Akurát to chladné počasie nie a nie odísť.

Celý deň si naplno vyťažená školou a tréningom. Čo z hlavného mesta si stihla vidieť a aký dojem na teba urobila Ottawa?
"Zatiaľ som nemala možnosť toho veľa pochodiť. Mesto je krásne. Urobilo na mňa veľmi dobrý dojem. Čo ma najviac prekvapilo, je prístup ľudí. Sú milí a veľmi pozorní. Tu to považujú za úplne normálne, že sa ma vodič v autobuse alebo čašník v reštaurácii spýta, ako sa mám. Na Slovensku by sme to považovali za nevychované. Všetci sú ochotní poradiť a podať pomocnú ruku v každej situácii."

Aké máš podmienky, čo sa týka ubytovania, dochádzania do školy a na tréningy?
"Bývam vo veľmi dobrej lokalite, asi desať minút od centra mesta. Mám to blízko do školy a aj na tréningy. Autobusy tu premávajú veľmi často, chvíľu mi síce trvalo, kým som sa zorientovala v ich trasách. Spočiatku sa mi stávalo, že som zablúdila aj trikrát denne. Cesta z univerzity, ktorá mi za normálnych okolností trvá dvadsať minút, mi trvala aj hodinu a pol. Ale môj ottawský orientačný zmysel sa uberá dobrým smerom.

Ako ťa prijali spolužiaci a spoluhráčky v novom pôsobisku?
"Samozrejme som bola zo začiatku ustráchaná, ako zapadnem do kolektívu v škole a na basketbale. Musím však konštatovať, že to dopadlo nad moje očakávania. Spoluhráčky mi pomáhajú, ako sa len dá, či už s basketbalom, alebo aj s obyčajnými vecami, ako sú nákupy alebo čokoľvek, čo práve potrebujem. Komunikácia nie je až taká ťažká, keďže mám celkom dobrú angličtinu. Určite mi pomohlo aj to, že som na Slovensku mala americké spoluhráčky."

Aký je podľa teba rozdiel medzi ponímaním basketbalu u nás a v Kanade?
"Je ťažké odpovedať konkrétne. Tu je basketbal úplne, ale úplne iný. Milo ma však prekvapilo napríklad to, že dievčatá sú už hodinu a pol pred každým tréningom v šatni a preberajú si akcie tímu, s ktorým budú najbližšie hrať. Po každom tréningu pozeráme v šatni zápas nášho najbližšieho súpera. Myslím, že najväčší rozdiel medzi basketbalom tu a doma je ten, že doma sa sústreďujeme skôr na individuálne výkony súperiek. Pripravíme si obranu len na najlepšie strelkyne. Tu sa súper berie ako celok. Každé dievča presne vie, ktorú hráčku bude v zápase brániť, aké sú jej prednosti a slabiny. Vedia naspamäť všetky systémy a signály. Ďalší rozdiel je v tom, že tu máme štyroch trénerov. Každý sa venuje niečomu inému. Všetci dohliadajú na to, aby tréning prebehol v maximálnom nasadení. Samozrejme, slovenský basketbal mi je bližší. Predsa len, typovo som naň zvyknutá oveľa viac."

Čo zo Slovenska ti v Kanade najviac chýba?
"Samozrejme, je to rodina, priatelia, spoluhráčky a všetci moji známi, život, na ktorý som bola zvyknutá. Snažím sa písať si so svojimi blízkymi tak často, ako sa len dá. Povinnosti a časový posun však komunikácii veľmi neprajú. Takisto mi chýba aj dobré slovenské jedlo. Dala som si záväzok, že sa naučím pripraviť si halušky alebo pirohy. Takže si už musím len 'vygoogliť' recept a môžem začať zdokonaľovať svoje kuchárske umenie."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári