umenia.
PREŠOV. Perlami prešovskej histórie sú listiny o udelení práva na používanie erbu. Prvá je z roku 1453, keď toto právo udelil kráľ Ladislav V., pričom tento erb sa používa aj v súčasnosti. Ďalšie dve erbové listiny pochádzajú z roku 1548, resp. 1558 a vydal ich kráľ Ferdinand I. Originály oboch týchto listín budú až do konca marca vystavené v Slovenskej národnej galérii v Bratislave na prestížnej medzinárodnej výstave Renesancia - Dejiny slovenského výtvarného umenia.
Prešli náročnú púť
"Originály týchto listín, nie faksimile či fotokópie, sú vystavené prvý raz. Ich cesta na výstavu bola pomerne zložitá. Najprv museli ísť do národného archívu v Bratislave, kde ich zreštaurovali, očistili, dali im nový šat, následne do galérie. Tým, že sa vystavujú, musia mať splnené prísne podmienky, ako teplotu, vlhkosť vzduchu, svetlo - 50 luxov maximálne 8 hodín, či vysoké poistenie," uviedla pre Korzár riaditeľka Štátneho archívu v Prešove Ľubica Kováčová.
Z trojice erbových listín visia v galérii druhá a tretia, ktoré spadajú do obdobia renesancie, zreštaurovaný však bol aj originál prvej listiny.
Ktorý erb je lepší?
O mestskom erbe sa nedávno rozvírila debata po tom, čo primátor Pavel Hagyari (nez.) vyslovil názor, že by mal Prešov namiesto terajšieho erbu (z roku 1453) používať tretí erb (1558), ktorý je pestrejší a bol znakom mesta až do 20. storočia.
"Je to vec názoru. Aj keď je ten erb pekný, obsahuje veľa symboliky, neviem si v praxi predstaviť tú zmenu erbu," povedala svoj názor Ľ. Kováčová a dodala, že "historici i heraldici tvrdia, že by sa mal naďalej používať prvý erb, ktorý je jednoduchý a heraldicky najčistejší".
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
