Agentúrny materiál sme nahradili autorským článkom redakcie Korzára.
Ceny za vodu stúpajú. Východoslovenská vodárenská spoločnosť (VVS) tvrdí, že nedostatočne. Podľa nej je umelá regulácia cien pre ľudí na východe časovanou bombou. V tomto roku vzrástla cena stočného, cena za pitnú vodu ostala na úrovni vlaňajška.
PREŠOV/KENDICE. Vodárne požiadali Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) o zvýšenie ceny za vodné a stočné. Od 1. januára 2010 povolil úrad iba zvýšenie ceny stočného o 4,2 percenta. Pre štvorčlennú rodinu s priemerným čerpaním vody vychádza nárast o 4,36 eura ročne.
Žiadajú ďalšie zvýšenie
"Cena sa tvorí podľa ekonomicky oprávnených nákladov. Odrážajú sa v nej investície, odpisy a podobne," povedal generálny riaditeľ VVS Stanislav Hreha (na snímke TASR).
Podľa neho je smutné, že napriek tomu, že vodárne majú všetky doklady o tom, že im stúpli náklady, nemôžu ich premietnuť do ceny. "Chválime sa, že máme dostatok vody. A že na zvýšenie nákladov nedoplácajú občania. Doplatia však na to vtedy, keď sa budú ceny umelo držať dole a potom to raz buchne a ľudia budú platiť nenormálne peniaze," konštatoval Hreha.
Poukázal napríklad na to, že elektrárne im zvýšili ceny za odber energie o 17 percent, čo však nemôže VVS premietnuť do ceny. Vodárne znovu požiadali ÚRSO o povolenie zvýšenia ceny, zatiaľ bezvýsledne.
Kríza ešte len príde
Úrad argumentuje tým, že VVS má najvyššiu cenu vodného spomedzi všetkých slovenských vodárenských spoločností. Podľa Hrehu je dôvodom, že VVS obhospodaruje šesťtisíckilometrovú sieť vodovodov a "ťahá" vodu aj menej osídlených oblastí. Položil rečnícke otázky: "Máme začať rušiť vodovody, ktoré ťaháme trebárs päť kilometrov do obce? Oni nemajú nárok na kvalitnú vodu?"
Riaditeľ VSS konštatoval, že keby sa deregulácia udiala v rokoch 2004 až 2006, boli by dnes vodárenské spoločnosti stabilizované. A mohli by viac investovať do vodovodných sietí. "Ekonomická kríza nás zasiahne až v tretej etape, prejaví sa až v roku 2010. Napriek poklesu odbytu sme neprepustili žiadneho zamestnanca tento," uviedol.
Na východ sa zabudlo
Kým pitná voda na východe je najdrahšia, úžitková je (aj po zdražení) najlacnejšia. Dôvodom je nedostatok vodovodov. Kým na východe je odkanalizovaných 52 percent obcí, slovenský priemer je 80 percent. VVS začala stavať kanalizácie a vodovody v obciach. Odzrkadlilo sa jej to aj v nákladoch. Problémom je, že z národnej úrovne boli vybraté obce nad dvetisíc obyvateľov. "Znovu sa na východ zabudlo," zdôraznil S. Hreha s tým, že z 938 tunajších obcí má len 96 nad dvetisíc obyvateľov a z nich už väčšina vlastnú kanalizáciu má.
Fakty
Cena vodného pre odberateľov ostáva aj v tomto roku na úrovni roku 2009, teda 1,1485 € za meter kubický plus DPH. Cena stočného sa zvýšila na 0,7433 € (v roku 2009 bola 0,7103 €) plus DPH.
Pre porovnanie, na strednom Slovensku bola v roku 2009 cena vodného 0,9314 €, na západnom 0,9709 €. Cena stočného bola na západnom Slovensku 0,7319 € a na strednom 0,8763 €.
frk
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
