SABINOV. Niekoľkoročné úsilie nadšencov zo Sabinova o zachovanie symbolu mesta vyšlo nazmar. Radní sa rozhodli bociana presťahovať z bašty v centre na okraj mesta. Trus bielych vtákov vraj poškodzoval chránenú pamiatku. Nové miesto určili ochranári a pamiatkari, tvrdí primátor mesta Peter Molčan (Smer): "Je na mieste, ktoré určili ochranári. Na bašte nemôže byť."
Priletel, hniezdo nenašiel
Bocian však v stredu priletel na miesto, ktoré obsadil v minulom roku. Pre hluk z kolotočov vtedy síce toto stanovisko opustil, ale podľa odborníkov nezanechal. Tento rok tu však už svoje hniezdo nenašiel. Pracovníci mesta ho premiestnili na stĺp k poliklinike.
"Pristál na pôvodnom mieste, kde bolo hniezdo. Obzeral sa, klepotal zobákom a hľadal," vraví obyvateľka mesta Eva Motýľová.
Spolu s Martou Kyselovou si myslia, že bocian musel ustúpiť lunaparku, ktorý chcú umiestniť v blízkosti bašty.
"Stačilo preložiť vysoké ruské koleso na iné miesto, aby nebolo v tesnej blízkosti bašty. Bocian je totiž vták, ktorý je zvyknutý na ľudí," myslí si zoológ z Východoslovenského múzea v Košiciach Peter Krišovský, obyvateľ Sabinova.
Jeho kolega z múzea Miroslav Fulín, prírodovedec a známy odborník, ktorý sa ochrane bocianov venuje od roku 1975, považuje riešenie mesta za neodborné. "Dehonestuje záujmy ochrany prírody na Slovensku. Postoj mesta neospravedlňuje ani umelá hniezdna podložka, vystavená na samostatnom stĺpe na odľahlom mieste, mimo hniezdneho teritória bocianov."
Podľa neho by sa mláďatá vyliahli okolo 25. mája a v júni, v čase konania jarmoku, by už dospelý pár svoje potomstvo neopustil. Stačilo eliminovať rušivé vplyvy v bezprostrednej blízkosti hniezda. Svoje stanovisko zaslal listom primátorovi mesta.
Až po 7 rokoch zistili, že ničí pamiatky?
Krišovský bol jedným z tých, ktorí sa snažili, aby Sabinovčanov každoročne tešil pohľad na bocianov. Ide totiž o jeden zo symbolov mesta známeho aj z filmu oceneného Americkou filmovou akadémiou, ktorý sa tu natáčal. Zoológ Krišovský mapuje vývoj hniezda niekoľko rokov.
V roku 1972 sa po oprave strechy domu zaslúžil o vytvorenie podložky a stabilizáciu hniezda a v roku 1980 o podložku pri ruine bašty ochranca prírody Sabinovčan Jozef Voskár. V roku 2002 ho vystriedal P. Krišovský: "V rámci zachovania symbolu mesta sme urobili podložku na bašte a tam si na jar vybudovali hniezdo. Podieľalo sa na tom veľa ľudí."
Podľa zoológa bolo zbytočnosťou pred tromi týždňami zhodiť hniezdo: "Sedem rokov to pamiatkarom neprekážalo. Bocian je chránený druh živočícha. Ostatné bašty sú ruiny a nestarajú sa o ne. Rúcajú sa ľuďom na hlavu. Som presvedčený, že stanovisko pamiatkarov si vyžiadalo mesto."
Pred sviatkami sa nám nepodarilo zohnať stanovisko pamiatkarov ani štátnej ochrany prírody, prinesieme ho v preto najbližších vydaniach Korzára.
Zoológ podal sťažnosť na krajský úrad životného prostredia aj inšpekciu životného prostredia: "Nemôžeme predsa prírode diktovať."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
