Obhajca majstrovského titulu prehral. A to veru nemal. Po tom, čo Tatran Prešov v poslednom kole základnej časti slovenskej extraligy stratil body na domácej palubovke s ŠKP Bratislava a tým uvoľnil cestu súperovi a zahatal ju Považskej Bystrici, spustila sa na klub, jeho majiteľa a trénera lavína útokov.
PREŠOV. Iste, zrodilo sa prekvapenie, ale koľko takých sa v slovenskom športe rodí. V hokeji, futbale aj v hádzanej. Futbalový Slovan pustí perie doma s Košicami a nikomu potom ale žlč nevzkypí tak, ako keď sa tak stalo v prešovskej Tatran handball aréne. Prešovčania pritom dali vopred jasne najavo, že tento zápas nie je pre nich prioritný. Preto nasadili do hry dovtedy menej vyťažovaných hráčov, tí najvyťažovanejší odpočívali, aby Tatran Prešov bol pred play-off kompletný, v plnej sile.
Prehrali, a to robiť nemali...
Takzvaná druhá garnitúra majstra však prehrala. Do semifinále play-off po výhre v Prešove postúpil ŠKP Bratislava a nie ako niekto chcel, Považská Bystrica. Lenže Považania neprišli o postup výsledkom prešovského zápasu. Skôr by sa mali aj podľa nás obzrieť dozadu. Zamyslieť sa napríklad, prečo prehrali v Bardejove či doma s Novými Zámkami, v Bratislave alebo na vlastnej pôde remizovali s Košicami. Zaujímavo však vyhrali nad druhým Hlohovcom v poslednom kole základnej časti. K tomu sa však akosi nik nevracia, nik sa nad tým nepozastaví. Prehra Prešova, navyše po dlhom čase doma, je iste veľkým prekvapením. Ale koľko podobných sa nielen v slovenskom športe rodí. Toto sú tiež fakty. Faktom je však aj to, že útoky na slovenskú hádzanársku baštu, pomaly vypísanie referenda za vylúčenie Tatrana Prešov z extraligy, sú nehorázne, urážlivé. V Prešove pred rokmi zanikla ženská hádzaná, hrdiaca sa majstrovskými titulmi, úspechmi v pohárovej Európe. Mužskú, ktorá padala pred rokmi na kolená, pozdvihli. A keď žne úspechy, reprezentuje ju celkom slušne aj na európskej hádzanárskej scéne, dostane sa jej po jednej prehre pľuvancov do tváre, urážok tých, ktorí za jej napredovaním stáli a stoja.
Ohováranie rýchle, pravda pomalá
Vôbec sme nemali v úmysle baviť sa zase o poslednom kole extraligy, o konkrétnom zápase. Vyvolané vášne nám však nedali opýtať sa toho, komu sa nechutných výlevov ušlo najviac, ako s nimi aktuálne žije, či ich vôbec dokáže nejako stráviť. Tréner Tatrana Prešov Rastislav Trtík si pomohol pri odpovedi citátom filozofa Voltaira. "Ohováranie je rýchle, ale pravda je pomalá."
Tréner majstrovského Tatrana je presvedčený, že spustením mašinérie po jedinej slovenskej prehre v sezóne došlo k poškodeniu jeho mena aj mena majiteľa klubu a prezidenta Slovenského hádzanárskeho zväzu. Podľa konkrétnych zverejnených článkov sme boli konkrétnym človekom rôzne pomenovaní. Ja som vraj šašo, prezident Gašparko a majiteľ má viacero podobných označení, vôbec nie lichotivých. Myslím teda, že tu ide o jasné ohováranie." R. Trtík vyrukoval aj s ďalšou definíciou ohovárania. "Ide o šírenie nepravdivého údaja s cieľom ohováranému uškodiť," toto je podľa mňa zverejnením v konkrétnych novinových článkoch naplnené, mienil R. Trtík a pokračoval v citáte: "Tento fenomén je trestným činom, ktoré postihujú trestné poriadky na celom svete. Zvláštna kapitola je v nich venovaná ohováraniam, využívajúc pritom médiá. Ak niekto napíše nepravdu o niekom napríklad do novín, môže sa vystaviť trestnému stíhaniu. Autor ohovárania je jeho zverejnením známy, preto môže byť stíhaný."
Rozhorčenie aj rozčarovanie
Všetko, čo sa v médiách "dnes" prepiera, sa začalo v Považskej Bystrici, kde vo V.I.P. priestoroch podľa R. Trtíka urážali hrubým spôsobom jeho i majiteľa prešovského hádzanárskeho klubu.
"Vraj po tom, čo k nim došlo, som sa obrátil na opätku a zdupkal s tým, že vraj do miestnosti, v ktorej sa schádzajú hlupáci, nevkročím. Je to lož. Napriek urážkam som ostal a poskytol miestnej televízii rozhovor. Ďalšou lžou v inkriminovanom článku je, že ma v bundesligovom Melsungene vyhodili po troch mesiacoch. Jeho pisateľ by mal vedieť, že Melsungen po trinástich rokoch snáh o postup do najvyššej súťaže cieľ dosiahol pod mojím trénerskym vedením. Po prvom roku môjho pôsobenia. V druhom sme v bundeslige odsadili dvanáste miesto. Po dva a pol roku sme sa rozišli preto, že sme sa nezhodli s novým manažérom klubu na typológii hráčov, ktorých mi nakúpili. Ďalšou hlúposťou je, že v Melsungene som šiel do Prešova. Nie, šiel som do Karvinej, s ktorou som bol pri zisku českého majstrovského titulu a s baníkmi vyhral aj Český pohár. Až odtiaľ som prišiel do Tatrana Prešov. Nuž a pokiaľ ide o to, ako autor tvrdí, že si v Európe už nikde neškrtnem, tak teraz už prezradím, že pred obnovením kontraktu s Prešovom som mal a mám konkrétne a dokladované ponuky dvoch klubov druhej bundesligy. Mohol som ísť cez svojho manažéra aj na iné rokovania s vyššie postavenými klubmi, a nie iba z Nemecka. Myslím si teda, že autor konkrétnych novinových článkov porušuje určitý morálny kódex, dovolí si dokonca členiť náš káder na slušných, takže podľa neho máme aj neslušných hráčov. Všetko to asi robí zámerne, cielene. Ak by to bolo inak, o to by to bolo smutnejšie. Vytvára dezinformácie, kompiláty, polopravdy, vykonštruované príbehy, demagógie, neoverené informácie. Zo všetkého som veľmi rozčarovaný. Celkom vážne zvažujem brániť sa voči ohováraniu a osočovaniu právnou formou, ak to bude potrebné, aj súdnou cestou."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári