Na pódiu v kultúrnom dome počas nedeľného popoludnia vystúpilo 15 folklórnych súborov, ale aj sólisti zo šarišského regiónu, ktorých sprevádzala ľudová hudba Stanislava Baláža. Miestne ženy predvádzali, ako sa piekol tradičný chlieb a varili mačanku.
KENDICE. Súťažilo kolo 220 účinkujúcich z Petrovian, Bzenova, Radatíc, Sedlíc, Hrabkova, Lipoviec, Bertotoviec, Hermanoviec, Sedlíc, Župčian a ďalších. V kategórii mužských sólistov si ocenenie laureáta odniesol Anton Miščík zo Župčian, medzi ženami bola najlepšia Zuzana Čuhová z Kendíc. Medzi mužskými speváckymi súbormi zvíťazil Záborský zo Župčian a zo ženských speváckych skupín titul laureátok získali Hermanovčanky.
Spomínali na hudobníkov
Perličkou ôsmeho ročníka bolo odhalenie dvoch sôch v nadrozmernej veľkosti pred kendickým obecným úradom. "Chceme, aby tradícia nezanikla, hoci z roka na rok sa festival organizuje ťažšie," komentoval nápad starosta Jozef Hlavatý (nez.).
Jedna zo sôch, vytesaná do topoľového dreva, predstavuje basistu. Kendičania v ňom spoznali Róma Mača z Petrovian, ktorý chodieval po dedinách s basou a rozveseľoval ľudí. Autorom sochy je rezbár Dušan Šarkan z Rimavskej Soboty, vytvoril ju len podľa opisu a spomienok domácich.
Druhú, ktorú vytesal Juraj Antoňák z Ličartoviec, ľudia tiež spoznali. Išlo o veľmi obľúbeného člena folklórneho súboru Kendičan, harmonikára Jozefa Sabolčíka. Vari aj preto obe sochy spolu so starostom a rezbárom Antoňákom odhalila niekdajšia vedúca súboru Jolana Kostrábová. "Súbor sme založili pred 38 rokmi," povedala nám sedemdesiatnička Jolana Kostrábová.
J. Antoňák, ktorý už svojimi dlátami vyrezal okolo 430 sôch, slávnostný akt v Kendiciach komentoval svojrázne: "Chceme ľuďom pripomenúť, že aj v našej doline je Európa. Aj tu žijú zaujímaví ľudia."
Ochutnávali chlieb aj mačanku
Kendičanka Ľudmila Miškaňová predviedla, ako sa kedysi v Kendiciach piekol tradičný zemiakový chlieb. Miesila cesto a ochotne odpovedala na zvedavé otázky o prísadách, váľaní chleba, jeho tvarovaní aj o dĺžke pečenia v peci. "U nás sa do cesta pridávajú prelisované zemiaky. Múku sme používali hladkú, niekedy aj ražnú, rodiny si ju zvyčajne dávali zomlieť v petrovianskom mlyne. V každom dome sa piekol chlieb v sobotu, takých 6 až 8, aby vydržali celý týždeň," zaspomínala si.
Kým chleby vykysli, varila mačanku. "Naši predkovia ju varievali na dva spôsoby. Na kyslo, teda do popraženej múky pridávali šťavu z kyslej kapusty, alebo na sladko. Vtedy do múky popraženej na sucho alebo na masti pridávali mlieko a huby. Volá sa tak preto, že do tohto jednoduchého jedla si ľudia máčali chlieb," poučila nás čiperná sedemdesiatnička.
Prezradila, že pre svoje deti aj vnúčatá najčastejšie varieva sladkú mačanku s egrešmi. Festival zorganizovala obec Kendice v spolupráci so Šarišským osvetovým strediskom v Prešove.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
