PREŠOV/ZLATÁ BAŇA. "Už vyše dvadsať rokov sledujem, ako sa ťaží drevo v Slanských vrchoch. Ťažba prebieha v Dulovej Vsi, Zlatej Bani a inde, pričom stromy nemajú ani sto rokov. Je to mladý les, zdravý, nie je napadnutý škodcom. A nový sa nesadí. Hynú vtáci, nemajú kde hniezdiť. Dokedy ešte bude také megalomanské drancovanie pokračovať? Budeme mať ešte lesy?" pýta sa znepokojená Zuzana Porocká.

Mikluš: Lesy majú Program starostlivosti

Už sa vlády Márie Terézie sa hovorilo o tom, ako sa má o les starať, ako sa má obhospodarovať. "V roku 1769 bol vydaný Tereziánsky lesný poriadok, platný aj pre naše územie, ktorý zaviedol systematickú starostlivosť o lesy. Vo svojich 55 bodoch upravoval spôsoby ťažby dreva, obnovy lesa, ochrany lesných porastov a zaviedol princíp trvalej výnosovosti lesov. Tento princíp, dnes tomu hovoríme trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov, je aj v súčasnosti základným princípom starostlivosti o lesné ekosystémy a na tejto filozofii je postavená aj celá naša súčasná lesnícka legislatíva," pustil sa do vysvetľovania vedúci lesníckej výroby Lesov SR v Prešove Pavel Mikluš.

Pre všetky lesy na Slovensku sa vypracováva Program starostlivosti o lesy spravidla na 10 rokov. "Vypracováva ho na objednávku štátu odborne spôsobilá osoba a schvaľuje ho príslušný orgán štátnej správy. Počas platnosti tohto dokumentu a po jeho skončení sa vykonávajú kontroly na jeho dodržiavanie. Takýto dokument je záväzný pre všetkých vlastníkov a užívateľov lesov," informoval Mikluš.

Prímestské lesy sú účelové. V nich sa môže hospodáriť len s obmedzením. "Ak sa realizuje ťažba dreva, tá musí byť prispôsobená funkcii lesa a účelu, pre ktorý bol vyhlásený. V každom poraste sa musí ešte vedieť vekové zloženie stromov. Výška ťažby v jednotlivých porastoch aj v určitom území je logicky vyvodená, na základe stanovených kritérií a zo zákona neprekročiteľná. Hovoríme samozrejme o lese neovplyvnenom kalamitou," zdôraznil P. Mikluš.

Pre Zlatú Baňu a Kokošovce nový plán

Lesy prechádzajú určitým rastovým cyklom. "Keď sa les vysadí a obnoví, tak sa postupne začne vykonávať výchova mladých porastov - prerezávky, prebierky. Nakoniec príde obnova lesa, ťažba rubne zrelých stromov. Rubný vek je stanovený v programe starostlivosti. Obnova porastov je nepretržitá a ťažba má byť vyrovnaná, nie viac ako je prírastok, ak hovoríme o trvalo udržateľnom obhospodarovaní lesov," uviedol Mikluš.

Teraz sa vypracováva nový lesný hospodársky plán (LHP) - program starostlivosti o lesy pre územie v okolí obce Kokošovce a Zlatá Baňa. "Práve tvorba LHP je kľúčová preto, ako budú lesy v konkrétnej oblasti v budúcnosti vyzerať. Do tvorby LHP majú čo hovoriť nielen lesníci, ale aj zložky ochrany životného prostredia a občania a obce. Lesoochranárske zoskupenie VLK sa veľakrát snažilo vstúpiť do procesu tvorby LHP v tejto oblasti, ale nenašli sme dostatočnú podporu u starostov dotknutých obcí a občanov," skonštatoval Juraj Lukáč z Lesoochranárskeho zoskupenia VLK.

Ak bude plán schválený, bude veľmi ťažké zmeniť ho. "Riešením je určite zmena hospodárskych postupov a náhrada holorubného spôsobu ťažby, podrastového spôsobu ťažby jednoznačne účelovým výberom. Dá sa to, len musí byť dostatočne silný tlak občanov, obcí a ochota druhej strany - lesníkov," zdôraznil J. Lukáč.

Štvrtinu lesov pri Prešove vysádzajú umelo

Slanské vrchy tvoria predovšetkým listnaté porasty. "Mali sme problém s listožravým hmyzom, hlavne na dube, no nebol to kalamitný stav veľkého rozsahu. Zodpovedný lesný hospodár musí sledovať aj zdravotný stav porastov," povedal vedúci lesníckej výroby.

Štátne lesy pri Prešove sa podľa Mikluša obnovujú prevažne prirodzenou cestou. "Snažíme sa o to, aby sa les obnovil sám. Len asi 25 percent vysádzame umelo. Aj zo zákona o lesoch vyplýva, že ak niekde vznikne holina, tak je vlastník povinný ju do dvoch rokov zalesniť," informoval Mikluš. Postup pri obnovnej ťažbe, ťažbe rubne zrelých stromov je taký, aby sa les obnovil sám, bez potreby umelého vysadzovania stromčekov. "V prvej fáze sa obnovovaný porast presvetlí, čím sa dosiahne zvýšená plodivosť materských stromov a zvýši sa prísun svetla dovnútra porastu, čo je predpoklad vyklíčenia opadnutých semien. Po odrastení semenáčikov sa v určitej fáze materský porast dorúbe a na ploche je nový mladý porast, ktorý sa ďalej pestuje a vychováva," uviedol Mikluš.

Lesníci vysadia každoročne 40- až 60-tisíc stromov. "Podľa toho, aká plocha sa obnoví prirodzenou cestou. Ťažba dreva je každoročne vyrovnaná a naša organizácia ročne vyťaží v Slanských vrchoch 45 000 m3 dreva, vrátane časti v okolí Hanušoviec. Ťažba dreva je každý rok približne na rovnakej výške, ak nenastane kalamitný stav," povedal Mikluš.

Holoruby na strmých svahoch nad údolím Delne pri Zlatej Bani.

Foto: Martin Belej

Kvôli drôtom pília konáre

V niektorých obciach pod Slanskými vrchmi vraj orezávajú zdravé a mladé stromy i bez upozornenia. "Pília konáre, lebo prekážajú telefónnym drôtom. Keby zrezali časť, ktorá zavadzia, tak dobre, ale oni často zrežú celú vetvu, skoro pol stromu," povedala Z. Poracká.

Pavel Mikluš vysvetlil, že všetky elektrické vedenia majú svoje ochranné pásma. "Hovorí o tom zákon o energetike. Píše sa tam, že prevádzkovateľ elektrických vedení alebo ním poverená osoba môže vstúpiť aj na súkromný pozemok za účelom, ak je havarijný stav a treba konáre stromov v ochrannom pásme orezať," dodal Mikluš. V prípade bežnej údržby je potrebný súhlas vlastníka pozemku.

Nelegálne výruby

Lesníci v týchto horách zaznamenávajú aj nelegálne výruby. "Takéto nelegálne výruby sú aj v lesoch v našej správe. Spravidla sú za účelom získania palivového dreva alebo dreva na porez. Ak dôjde ku krádeží dreva, je to oznámené polícii a tá robí vyšetrovacie úkony v zmysle trestného poriadku. Krádež dreva je trestným činom bez ohľadu na hodnotu odcudzeného dreva," informoval Mikluš.

Na záver dodal, že Odštepný závod Prešov je držiteľom dvoch medzinárodných certifikátov, ktoré hovoria, že ich hospodárenie v lese spĺňa prísne ekonomické, environmentálne a sociálne požiadavky.

"Certifikácie, ktoré majú - OZ Prešov sú pre nás len zdrapom papiera, pretože nehovoria v podstate nič o kvalite ťažby a o spokojnosti občanov s hospodárením v okolitých lesoch," povedal J. Lukáč.

Vedúci lesníckej výroby Lesov SR v Prešove s týmto tvrdením nesúhlasí: "Nemôžu hovoriť, že to nič neznamená. Každý rok sa oslovujú pri kontrolných auditoch aj tretie strany, to znamená, že aj starostovia obcí a iné dotknuté strany, keď sa monitoruje stav na získanie, udržanie alebo obnovu takýchto certifikátov. Aj tohto roku sa vyjadrovali starostovia niektorých oslovených obcí. Súčasťou auditov je samozrejme aj overovanie kvality vykonávanej ťažby dreva."

Lesy SR š.p., OZ Prešov obhospodarujú v Slanských vrchoch spolu 12 350 ha.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári