Mestský parlament nezahlasoval za projekt Po stopách najväčšieho opálu na svete. Ten mal do opálových baní na Dubníku prilákať turistov. Poslanci však usúdili, že krízou vyčerpaná mestská kasa to neunesie.

PREŠOV. Mesto chcelo požiadať o nenávratný finančný príspevok z fondov EÚ v rámci Regionálneho operačného programu. Na projekte za 300-tisíc eur sa malo podieľať sumou 15-tisíc eur. Prešov sa chcel o príspevok uchádzať s obcami Dulová Ves, Kokošovce, Zlatá Baňa a Červenica, ktoré tvoria Sigordskú dolinu. Ide o obce, ktorými vedie z Prešova cesta do opálových baní.

Podľa vedúcej odboru strategického rozvoja Marty Martausovej mal projekt zastrešiť výrobu informačných a propagačných materiálov v slovenčine a dvoch cudzích jazykoch. Ďalším krokom mal byť internetový portál s prezentáciou jednotlivých obcí. Poslankyňa Andrea Turčanová (KDH) navrhla materiál nepodporiť. Argumentovala zlou finančnou situáciou a jej kolegovia jej neoponovali. Hlasovaním návrh na podanie projektu zamietli. Po stopách najväčšieho opálu sa teda nepôjde.

Chýba pitná voda aj služby

Po poznávacích chodníkoch smerom k opálovej bani na Dubníku chodili ročne tisícky turistov. Podzemie bane je však už rok nedostupné. Prehliadku zakázal banský úrad. Turistom chýbajú aj iné veci. Cesta je rozbitá a hoci ju Úrad Prešovského samosprávneho kraja (PSK) má v pláne opravovať už tri roky, zatiaľ sa tak nestalo. Chýbajú služby, telefonická či internetová sieť, aby sa prípadní turisti mohli na obhliadku objednať.

"Taký projekt považujem za zbytočne vyhodené peniaze. Načo lákať turistov, keď ich tu nevieme ani dopraviť? Minule sme tu mali autobus plný Nemcov, ktorý sa z pol cesty vrátil, lebo šofér odmietol ísť po takej rozbitej ceste. Nie je tu ani len zdroj pitnej vody, nieto ešte stánok s občerstvením alebo parkovisko," zhodnotil situáciu Martin Jančok, štatutár spoločnosti Opálové bane Dubník, a. s., so sídlom v Červenici. Podľa neho by sa malo najprv investovať do základného vybavenia, až potom lákať turistov brožúrkami v troch jazykoch.

Starostovia sú sklamaní

Rozhodnutie prešovských poslancov sklamalo starostov Sigordskej doliny. Argument o šetrení mestskej kasy prijali s nevôľou. "Odmietnuť 300-tisíc eur na tácni je tragédia. Ak sa im 15-tisíc eur zdalo veľa, mohli nás požiadať o spolufinacovanie. Boli by sme súhlasili," reagoval starosta Zlatej Bane Dušan Demčák (SDKÚ-DS). Malé obce totiž nemajú možnosť podávať také projekty, potrebujú partnerov. "Chodia k nám cudzinci a my im nemáme čo ponúknuť, ani len mizernú pohľadnicu. Internetové stránky nie sú aktualizované, lebo obecné rozpočty na to nestačia, a pritom tu máme viac atrakcií. Okrem prírody je tu cyklochodník, možnosť lyžovania, ryžovanie zlata a samozrejme baňa. Prešovským poslancom dobre padlo, keď sem prišli so svojimi hosťami a ukazovali im zaujímavosti lokality. Preto nechápem, že sa tak zachovali."

Podobne reagoval aj starosta Kokošoviec Vincent Ivanecký (nez.): "Nechápem, veď to bola jedinečná príležitosť. Celá Sigordská dolina slúži ako rekreačná zóna aj pre Prešovčanov, preto som čakal, že projekt podporia."

Cestu opravia

Ľady sa pohli aspoň s opravou cesty. Riaditeľ Správy a údržby ciest (SúC) PSK Vladimír Kozák potvrdil, že cestu zo Zlatej Bane do Červenice opravia toto leto. "Cesta tretej triedy, úsek Zlatá Baňa-Červenica v dĺžke 2,5 kilometra, je zaradená do projektu v rámci Regionálneho operačného programu. Projekt je schválený a všetky potrebné podklady sú pripravené na podpis na ministerstve výstavby," uviedol V. Kozák.

Dodal, že problémovým cestám sa venujú od roku 2005. Vďaka PPP projektu opravili úseky Sigord - SOU lesnícke, Kokošovce a Dulova Ves dlhé takmer 3 kilometre. V roku 2007 z európskych peňazí obnovili takmer 3-kilometrový úsek Dulova Ves - Sigord - Červenica v katastroch obcí Kokošovce a Zlatá Baňa.

POZNÁMKA

Keď núkajú, neodmieta sa

Nepredloženie projektu, ktorým mohlo mesto získať 300-tisíc eur na propagáciu, je prinajmenšom podivné. Krátkozrakosť poslancov je až zarážajúca, veď z takej sumy sa dajú vyrobiť haldy materiálov pre obce aj mesto, nehovoriac o tom, že mali podporiť cestovný ruch.

Megalomanské plány s baňou, ako je napríklad opálové mestečko, majú síce viacerí ľudia, ale prax potvrdila, že len niekoľkým jednotlivcom naozaj leží na srdci fakt, že lákať domácich aj cudzincov je bez vybudovaných služieb doslova amatérske. Iste, nájdu sa naturalisti. Tým nevadí rozbitá cesta, donesú si so sebou pitnú vodu aj jedlo a tešia sa, keď ich nadšenci, ako je rodina Jančokovcov, prevedú náučným chodníkom a porozprávajú o zaujímavostiach, ktoré skrýva opálová baňa. Našincom to možno stačí, no cudzinec zvyknutý na isté štandardy sa pýta, kam to vlastne prišiel. Kladie si otázku, akí ľudia tu žijú, keď nevedia predať svetovú raritu. A nejaká mapa? Pohľadnice? Ani tie nie sú k dispozícii. Musia sa spoľahnúť na svoje fotoaparáty a kamery.

Nemáme na to? Je kríza? Všetko naraz sa nedá? To je síce pravda, ale nikto to za nás neurobí a niekde sa začať musí. Napríklad aj pri tých CD a DVD nosičoch o okolí Prešova aj rekreačno-športových možnostiach. Súčasná výzva EÚ zameraná výlučne na propagáciu sa v najbližšom období už nemusí zopakovať.

Anna Košuthová

Zaujímavosti

Najznámejší opál je Harlekýn

Opálové bane boli známe po celom svete už od konca 16. storočia pre drahý opál, ktorý sa v nich ťažil. Dubnický drahý opál si zvlášť obľúbili členovia rodiny cisára Napoleona. Cisárovná Jozefína nosila najslávnejší opál Oheň trójsky.

Najväčší opál Harlekýn našli v roku 1775 na dne potoka v osade Dubník. Vážil 600 gramov a ohodnotili ho na 700-tisíc holandských guldenov. Dnes je v prírodovednom múzeu vo Viedni.

Dubnícke opálové bane boli až do objavenia nálezísk opálu v Mexiku a v Austrálii v 19. storočí jedinou ťaženou lokalitou na svete. Pre nerentabilnosť ťažbu ukončili v roku 1922. Ich zlatý vek dnes pripomína iba zrekonštruovaný vchod do štôlne Jozef. V centre Prešova sú opály v ciferníku hodín na priečelí budovy vedľa Mariánskeho súsošia.

Po roku 1989 vznikli viaceré subjekty, ktoré sa snažia o komerčné využitie lokality, či už formou obnovenia ťažby opálu, alebo rozvoja turizmu. V súčasnosti prebieha spor spoločností Opálové bane Dubník, a. s., a Opálové bane a brusiarne, s. r. o., o práva na ťažbu v lokalite Dubník - Libanka v katastri obce Červenica.

ak

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári