Tridsať rokov žije v zahraničí. Slovensko však považuje za svoj domov a jej tri deti rozprávajú perfektne po slovensky, hoci sú Rakúšania. Camille Labas zachytávala svoj neraz strastiplný život v básňach, ktoré vychádzali v rôznych krajanských novinách. Teraz vydala rodáčka z Prešova prvú knihu. V slovenčine.
PREŠOV. Do 18 rokov žila Kamila Milčevičová v Prešove, kde chodila aj na gymnázium. Po maturite sa vydala za Slováka a spolu emigrovali. Nemala to v úmysle, ale nasledovala manžela. "Bolo to ako odchod na druhý svet. Mali sme vtedy v Bratislave trojizbový byt, samozrejme sme tu mali rodiny, priateľov. Odišli sme s dvoma kuframi a jednou gitarou," spomína dnes pani Camille Labas, ktorá tieto pocity zachytávala aj v básňach. Slovom sa aj živí. V Nemecku vyštudovala literatúru, v Rakúsku pracovala vo vydavateľstve, publikovala viaceré básne, články i poviedky v Taliansku, Kanade, Nemecku či na Slovensku.
Deti vedie k slovenčine
Čerstvá básnická zbierka Miesto v tráve je jej debutom. Vyšla v slovenskom vydavateľstve PostScriptum a obsahuje básne z rokov 1976 až 1996. "Je to kniha o láske, o emigrácii, o deťoch, o utrpení, o nádeji," hovorí jej autorka, ktorá žila päť rokov v Nemecku a už štvrťstoročie býva v rakúskom Badene. Manželstvo v emigrácii jej nevyšlo, ale má tri deti, ktoré naučila perfektne po slovensky. "Boli tam deti, ktorých rodičia sa nerozprávali po slovensky a ony tú reč nevedeli. Pre mňa to bol odstrašujúci príklad," vraví mama 30-ročnej Franky, 24-ročnej Miriam a 16-ročného Benjamina.
Vadia im autobusy a predavačky
"Problém nám robí mäkké i a ypsilon," priznávajú deti, ktoré jazdia do Prešova minimálne raz ročne. K starým rodičom. V čom je najväčší rozdiel medzi životom na Slovensku a v Rakúsku? "Teraz už tie rozdiely nie sú skoro žiadne. Keď sme tu pred dvadsiatimi rokmi začali chodiť, boli oveľa väčšie," hovorí Franka Labas. Jej sestre Miriam prekážajú cesty a vŕzgajúce autobusy, inak by si tu vedela predstaviť aj žiť: "Ale nie na celý život, možno tak na rok." Benjaminovi sa zas zdajú paneláky pritesné na život. A všetkým vadia občas nevrlé predavačky či čašníčky. Niektoré veci sú tu však lepšie. "Ľudia sa oveľa rýchlejšie vedia skamarátiť a tie vzťahy idú do väčšej hĺbky. Najlepších kamarátov sme mali v susedstve starých rodičov," vraví Franka. "Hocikedy sme tu robili výlety. Bolo to spontánne, v Rakúsku sa všetko plánuje," pridáva sa Miriam.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
