Sľuby politikov, že znížia regionálne rozdiely aj príchodom investorov na východ, sa nepodarilo naplniť.

PREŠOV. Prílev investícií do Prešovského kraja bol skôr podpriemerný, aj keď vznikli priemyselné parky v Poprade, Snine, Kežmarku, Humennom, Lipanoch, Vranove a v Prešove (ten je pozastavený pre trestné stíhanie). V dôsledku hospodárskej krízy je pre časť naštartovaných podnikov realita stagnácia, prepúšťanie, alebo sa pokúšajú presunúť svoje firmy do iných krajín.

Objem investícií po roku 2006 výrazne klesol

Po roku 2006 sa za vlády Roberta Fica (Smer-SD) zhoršilo postavenie Slovenska v lákaní investorov. Objem priamych zahraničných investícií (PZI) či investícií, ktoré pritiahla Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO), klesol oproti obdobiu vlády Mikuláša Dzurindu (SDKÚ-DS) asi o dve pätiny. Noví investori chodili menej a súčasná vláda zväčša len pomáhala už etablovaným investorom v rozširovaní ich výroby.

Počas 3,5-ročného pôsobenia Dzurindovej vlády (2003-2006) predstavoval prílev investícií cez SARIO 3,9 miliardy eur. Od polovice roka 2006 do konca roka 2009 agentúra prilákala investície za necelé 2,4 miliardy eur. Prílev PZI po roku 2006 začal klesať a v rokoch 2007-2008 dosiahol v pomere k hrubému domácemu produktu (HDP) najnižšie úrovne od roku 1999. V aktivite zahraničných investorov sa Slovensko v rámci Vyšehradskej štvorky ocitlo dokonca až na poslednom mieste.

Paradoxne, prílev investícií za Ficovej vlády klesal, ale stimuly investorom narástli. Na porovnanie - od začiatku roka 2001 do konca júna 2006 boli investorom schválené stimuly 559 miliónov eur, ale súčasná vláda schválila od polovice roku 2006 do 13. mája 2010 až 604,4 milióna eur.

Východniarska realita

Tento trend platil aj pre Prešovský kraj, kde bol prílev PZI výrazný v roku 2004 a 2006.

Kým v rokoch 2002-2006 vzniklo 17 nových spoločností, v nasledujúcom období ich bolo len 8, čo nám potvrdil aj hovorca agentúry SARIO Marián Jánošík: "V rokoch 2002-2010 bolo v Prešovskom kraji vytvorených 25 zahraničných spoločností, vytvorili 4 167 pracovných miest."

Niektoré naštartované firmy však časom začali obmedzovať svoju výrobu, prepúšťali, prípadne ju celkom zastavili ešte skôr, než prepukla kríza.

Stalo sa tak napríklad v prípade rakúskej spoločnosti Shoe Fashion Group. V roku 2002 vytvorila firmu v Bardejove, ale už v roku 2007 ju začala likvidovať.

Anglická spoločnosť Scotish Woodlands so sídlom v Humennom tiež začala výrobu v roku 2002 a už je v likvidácii.

Vo Vranove nad Topľou podnikala rakúska spoločnosť Optima Robe od roku 2004. Už nie je.

Nemecká firma Fritz Holding chcela od roku 2006 podnikať v Prešove, ale stiahla svoju investíciu.

Podobne skončili Taliani. Spoločnosť Came s.a.s., chcela v Humennom vytvoriť firmu v roku 2007, ale dodnes nemajú prevádzku.

Štátna pomoc investorom

"Ministerstvo hospodárstva podporilo v Prešovskom kraji za súčasnej vlády 5 investičných projektov," potvrdil nám Dárius Bošiak z ministerstva hospodárstva. Išlo o daňové úľavy, prípadne príspevok na novovytvorené pracovné miesta.

Minulé vlády v rokoch 2001 až 2006 investorom v kraji neposkytli žiadne stimuly. Napriek tomu prišlo viac zahraničných firiem, ako za súčasnej, aj objem ich investícií bol vyšší, čo potvrdila SARIO.

Podľa údajov z ministerstva v roku 2007 investovala spoločnosť Muller textiles Slovakia v Humennom 7,6 mil. eur. s tým, že vytvorí 78 pracovných miest. Štát jej poskytol stimuly vo výške 3,7 mil. eur.

V roku 2008 investovala Leier Baustaffe SK v Prešove 17,9 mil. eur s tým, že vytvorí 101 miest a dostala stimuly 6 mil. eur.

Kamax v Bardejove už v roku 2006 investovala 6,9 mil. eur, plánovala 150 miest. Vlani dostala daňové úľavy aj príspevok na vytvorenie pracovných miest 3,4 milióna eur. V súčasnosti tam reálne pracuje 90 ľudí, časť z nich je zamestnaná cez lízingovú agentúru.

V roku 2010 získala stimuly spoločnosť Monocrystalex SK. V Medzilaborciach mala investovať 7 miliónov eur a vytvoriť 150 miest. Štát jej poskytol 3,5 milióna eur.

Institute Europharm mala v Kežmarku zamestnať 60 ľudí, koľko dostala od štátu, sa nám zistiť nepodarilo.

Úlohu motivovať investorov na seba do istej miery prevzali aj mestá, keď s investormi uzatvárali džentlmenské dohody. Príkladom je spoločnosť Lear v Prešove, pre ktorú mesto vlani postavilo prístupovú komunikáciu za 1,3 milióna eur. Cenou za to mali byť pracovné príležitosti pre 100 až 150 ľudí.

Rozdiely potvrdzujú aj štatistiky nezamestnanosti

Štatistiky úradov práce potvrdzujú (viď. tabuľka), že aj počas posledných štyroch rokov si najťažšie hľadali prácu ľudia z Prešovského kraja a regionálne rozdiely sa aj z tohto hľadiska prehĺbili. Na porovnanie: v najbohatšej Bratislave bola miera evidovanej nezamestnanosti za apríl 2010 na úrovni 2,82 percenta, v najchudobnejšom Prešovskom kraji 17,78.

Názory ekonómov

Čo hovoria o zahraničných investíciách

Podľa Vladimíra Modráka z katedry manažmentu výroby na Fakulte výrobných technológií Technickej univerzity v Košiciach je prílev investícií do Prešovského kraja porovnateľný s chudobnejšími regiónmi okolitých európskych krajín: "Pomohlo to naštartovať priemysel a udržať zamestnanosť v regióne. Vnímam celý proces pozitívne, aj keď sa priemysel nerozvíja rovnomerne. Odvetvia, ktoré sa posilňujú, diktujú investori. Smerovanie sa nedá vynútiť. To, čo môžeme urobiť, je len vytvoriť im ešte priaznivejšie podmienky, aby k nám chceli prísť a podnikať."

Riaditeľ Regionálneho a informačného centra v Prešove Rastislav Tkáč si naopak myslí, že budúcnosť regiónu ovplyvnia veľkí investori len do istej miery. Budúcnosť vidí v malých a stredných podnikoch: "Aj vyspelé zahraničné ekonomiky potvrdzujú, že tvorba hrubého domáceho produktu je v rukách malých a stredných firiem." Kritický pohľad má aj na stimuly pre veľkých investorov. "Dotačné programy by mali smerovať skôr do zabezpečenia potrebnej infraštruktúry. Myslím, že máme čo ponúknuť potenciálnym investorom aj bez finančnej motivácie. Je to ekonomicky nezodpovedný krok. Prax ukázala, že po vyčerpaní zmluvných benefitov sme sa pre niektorých stali nezaujímavou destináciou a pseudopodnikatelia pokračujú vo svojom geografickom ťažení ďalej na východ."

Poznámka

Platíme viac, chodia menej

Ľudí bez práce pribúda, zahraniční investori si nohy nelámu, aby utekali na Slovensko. Mnohé podniky prepúšťajú. Iste, je kríza, poviete si. Ale, čo s tým?

Akýsi múdry ekonóm raz povedal, že kríza je príležitosť. A po ňom to zopakovali mnohí. Asi preto, že je to pravda. Kto prežije krízu a múdro ju využije, vyjde silnejší na trhu očistenom od slabých hráčov. Po každej recesii raz príde expanzia, to vie každé ekonomické batoľa.

Ekonomickí dospeláci v našej vláde si už na začiatku svojho panovania povedali, že vedia, ako na to. Niet nad investičné stimuly. Však je nad slnko jasnejšie, že ak niekomu zamávate pred nosom miliónovými úľavami a príspevkami, bol by blázon, keby sa k nám nehrnul. Ale čo to? Dávame stále viac a viac, a investícií je stále menej a menej. Že na jedno vytvorené pracovné miesto sa už dávajú šialené peniaze a napriek tomu strácame imidž ekonomického tigra? Čím to tak asi môže byť? Žeby kríza? Nepochybne. Ale iba tá?

Môžeme sa sporiť, či sú ťahúňom ekonomiky zahraniční investori, alebo malé a stredné podniky (žeby aj, aj?). Ale či sa opýtate jedných alebo druhých na to, ako si predstavujú úlohu štátu, v niečom sa zhodnú určite. Chcú jasné zákony, ktoré sa nemenia každú chvíľu, a ktoré im nehádžu polená pod nohy. Chcú vymožiteľnosť práva pred skutočne nezávislými súdmi. Chcú istotu, že daňové prostredie sa nebude meniť podľa toho, čo sa kedy komu prisní. Chcú mať právo tvoriť zisk bez obáv, že sa niekto naštve, a zdaní ich na blato, alebo im ten zisk rovno zakáže. Chcú, aby rozhodnutia správnych orgánov boli predvídateľné, aby nebolo v moci úradníkov šikanovať ich podľa svojej ľubovôle. Chcú jasné, trvalejšie a ústretové pravidlá, stabilné podnikateľské prostredie.

Asi chcú priveľa. Preto neprichádzajú.

Klaudia Jurkovičová

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári