Krajskí lídri kandidujúcich strán v Prešove si pred voľbami verili. Vo viacerých prípadoch sa však očakávania líšia od reality.
PREŠOV. Viacerí poprední politici Prešovského kraja boli pred voľbami optimistickí. Vyhrať všetci nemohli. Po sobote tak majú niektorí hlavy v smútku, iní sa naopak z výsledkov tešia.
Smer-SD získal 40 percent
Krajský šéf strany Smer-SD Stanislav Kubánek sa pred voľbami vyjadril, že ich výsledok netipuje. Jeho strana v Prešovskom kraji výrazne zabodovala, keď získala vyše 40 percent a vyhrala vo všetkých obvodoch kraja. On sám sa znovu stal poslancom (kandidoval pod č. 19), podobne ako ďalší kandidáti z Prešovského kraja (Šuca - 59., Obrimčáková - 52., Krajkovič - 47., Martinák - 46., Saloň - 38.)
Do parlamentu sa neprekrúžkovala Svetlana Pavlovičová (č. 80), šéfka poslaneckého klubu v prešovskom mestskom zastupiteľstve.
Celkovo však strana spokojná nie je, vo vláde s najväčšou pravdepodobnosťou končí.
SDKÚ-DS čakala viac
„Očakávam volebný výsledok v rámci kraja i celého Slovenska v rozpätí 19 až 21 percent. Myslím, že pravica bude mať dostatok hlasov na zostavenie vlády," povedal krajský predseda SDKÚ-DS Ondrej Matej, kandidujúci pod číslom 11. Predpokladal, že sa do parlamentu dostane, čo sa aj stalo, hoci zo 14. miesta. Spolu s ním sa dostal do parlamentu aj jeho predchodca Štefan Kužma (kandidoval ako 16., postúpil ako 19.). Ten mal takmer dvojnásobný počet preferenčných hlasov ako Matej. Prešiel aj Jaroslav Ivančo (kandidoval 14., postúpil ako 17.), do parlamentu sa nedostali bývalí europoslanci Milan Gaľa (32.) a Zita Pleštinská (37.).
Pravicové strany skutočne majú dostatok hlasov na zostavenie vlády, volebný výsledok bol však nižší ako Matejove očakávanie. V kraji to bolo 13,66 percenta, preskočilo ich aj KDH.
ĽS-HZDS dúfala v 9 percent
„Za Prešovský kraj očakávam zisk okolo desiatich, celkovo zhruba deviatich percent. Určite to bude viac ako nám dávajú prieskumy," veril si Marián Haľko, krajský predseda ĽS-HZDS, poslanec NR SR a kandidát pod č. 22. Mečiarovci však v parlamente po 20 rokoch končia, keď tesne neprekročili päťpercentný prah zvoliteľnosti. Lepšie to nebolo ani v Prešovskom kraji, kde chytili 4,6 percenta. Samotný Haľko preferenčné hlasy zbieral. V Prešovskom obvode ich získal takmer osemsto, viac mal len predseda Mečiar.
V SaS si tipli správne
Každý výsledok nad päť percent by bol pre nováčika v politike, Slobodu a solidaritu, úspechom. Očakávania však boli vyššie. „Predpokladám celoslovenský výsledok SaS nad desať percent. Strana mala za cieľ stať sa parlamentnou stranou, ktorý sa jej podľa všetkého podarí splniť," tipoval Richard Švihura, kandidát č. 18 a člen republikovej rady SaS. Môže byť spokojný, hoci v kraji chýbalo zopár desatiniek desiatim percentám. Švihura sa do NR SR prebojoval napokon z 22. miesta, rovnako tak Prešovčan Martin Fecko z iniciatívy Obyčajní ľudia (kandidoval 148., preferenčné hlasy ho posunuli na 6. miesto).
Most-Híd prepadol
Ďalšou novou stranou, ktorá uspela, je Most-Híd. Ako vidieť z preferenčných hlasov, veľkú zásluhu na tom mali voliči slovenskej národnosti. Bugárovci majú svoje štruktúry aj v Prešovskom kraji. V ňom veľké oči nemala, chcela sa hlavne etablovať na severe Slovenska. „Sme novou stranou, ktorej prisudzuj prívlastok maďarská. Úspechom bude, ak v našom kraji získame 10- až 15-tisíc hlasov. Na to máme politický potenciál," uviedol pred voľbami krajský šéf bugárovcov Marián Straka s tým, že Most sa spolieha aj na hlasy Rusínov. Tí sa však skôr priklonili k Smeru. Most-Híd získal v Prešovskom kraji len 1,67 percenta, Straka (kandidujúci pod č. 51) sa do NR SR nedostal. Strana sa však zrejme stane súčasťou vládnej koalície.
KDH chcelo nad 10 percent
„Čakám, že dosiahneme lepší výsledok než minule. Percentá sa môžu zmeniť v poslednej chvíli, poteším sa každému číslu nad 10 percent," konštatoval krajský podpredseda KDH a poslanec NR SR Stanislav Kahanec. Svoj mandát neobhájil, do parlamentu sa neprekrúžkoval z 31. miesta. Výsledok však dvojciferný nebol, hoci v Prešovskom kraji sa blížil k 15 percentám. Do parlamentu sa nedostal ani krajský predseda KDH Pavol Tarcala (21.) z Bardejova.
Z Prešova do parlamentu mieri Ján Hudacký (č. 11, preferenčné hlasy ho posunuli na 7. miesto v rámci hnutia).
SNS a SMK na okraji
Slovenská národná strana nemá v Prešove silnú pozíciu. Mala napríklad jediného poslanca v prešovskom mestskom zastupiteľstve (aj to po voľbách v r. 1990). V priebehu uplynulého obdobia ju opustil krajský šéf Anton Korba, rovnako prešovský predseda Patrik Tomič. Najvyššie postaveným kandidátom bol Cyril Leško (26.) zo Župčian pri Prešove, terajší krajský predseda slotovcov. Do parlamentu sa nedostal. V domácom volebnom obvode získal 458 krúžkov, o bola piata pozícia. SNS v Prešovskom kraji nezískala ani 4 percentá.
Ešte slabšiu pozíciu má SMK, ktorá na severovýchode Slovenska štruktúry nemá. Volilo ju tu 6 stotín percenta obyvateľov, čo je najmenej zo všetkých kandidujúcich subjektov. V celoslovenskom meradle SNS tesne do NR SR prešla, SMK ostala pod čiarou.
Únia s Hagyarim pohorela
Ponuku kandidovať za nový subjekt Únia prijal nezávislý prešovský primátor Pavel Hagyari. Ukázalo sa to ako chybný krok. Spočiatku bol síce presvedčený, že Únia do parlamentu prejde, neskôr pripustil, že sa to „zamotáva". Avšak pomohol si latinským úslovím „dum spiro spero - kým dýcham, mám nádej". Nádej však vyhasla. Únia nezískala ani jedno percento. V Prešovskom obvode to tiež nebolo bohviečo, neprekročila pol druhého percenta. Hagyari, ako dvojka kandidátky, získal v Prešovskom obvode najviac preferenčných hlasov (872), celkovo obsadil v rámci kandidátky Únie štvrtú pozíciu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
