PREŠOV. Prešovčan Matúš Poprenda (na snímke Veroniky Čorňákovej) žil trinásť rokov v Amerike. "Vrátil som sa. Chýbala mi rodina, priatelia, ale na život na Slovensku si po tých rokoch neviem stále zvyknúť. Prekáža mi, aké sú u nás služby, trebárs aj v nákupných centrách. Tu vám nákup nikto do tašky ukladať nebude." Pracuje v Prešove ako čašník na Hlavnej ulici v jednej reštaurácii.
Štyri roky vonku, teraz prvý opäť doma
Dvadsaťosemročný Laco Baran zo Sečoviec (okres Trebišov) žil rok v Nemecku a tri v Taliansku.
"V oboch krajinách som študoval. Žilo sa mi tam veľmi dobre, aj keď obe sú veľmi rôznorodé, čo sa týka kultúr, histórie, sociálneho i politického usporiadania a mentality ľudí. Zažil som tam situácie každodenného života, ktoré boli ťažšie a komplikovanejšie, no vždy sa mi ich podarilo prekonať. Niekedy bolo potrebné viac vynaliezavosti, inokedy len viac trpezlivosti... V každom prípade si myslím, že to, či sa človeku žije dobre v danej krajine, závisí vo veľkej miere od ľudí, ktorými sa obklopí. Mal som šťastie na úžasných ľudí," povedal nám L. Baran.
Domov prišiel, lebo tam svoje štúdiá ukončil a chcel sa vrátiť. "Chcel som si ujasniť tiež profesijne i osobne, ako a kde chcem žiť. Vrátil som sa, lebo som to tak cítil," zdôraznil.
Baran: Pracovné podmienky sú v zahraničí lepšie
Momentálne pracuje v jednom sociálnom zariadení na východe. "Žije sa mi dobre aj doma. Ak však berieme do úvahy finančné zabezpečenie aj pracovné podmienky, tie sú podľa mojich skúseností v zahraničí lepšie. Dobrá práca si však vyžaduje v prvom rade dobré jazykové znalosti. Slovensko ponúka výhody skôr emocionálneho typu ako zázemie, rodina, domov, priatelia a podobne. V zahraničí človek musí skôr bojovať so samotou, dokiaľ si tam nevytvorí nové zázemia," opísal Baran (na snímke).
Po roku znovu odchádza do zahraničia. "Chcem sa osamostatniť. Rok doma som bral skôr ako oddych a načerpanie síl. Je však čas vybrať sa vlastným smerom. Pravdu povediac, nevidím veľký rozdiel v tom, či človek pracuje v Bratislave alebo v zahraničí, ak má svoje zázemie a rodinu na druhej strane republiky. Materiálne je tam však dosť jasný rozdiel. Človek si môže zarobiť viac a získa skúsenosti, ktoré neskôr môže na Slovensku len zúročiť," povedal Laco.
Dominantným faktorom u slobodných je učenie
Dôvody migrácie sú podľa sociologičky Gizely Brutovskej rôzne. "Dominantným faktorom u ženatých a vydatých je nutnosť finančne zabezpečiť rodinu. Tiež je to neúspech pri hľadaní zamestnania alebo primerane platenej práce. Migrácia môže znamenať i zbavenie sa pocitu zbytočnosti. Dominantným faktorom migrácie mladých bez rodín je túžba učiť sa nové veci," informovala G. Brutovská.
Práca v zahraničí ma plusy aj mínusy
Prednosti práce v zahraničí, podľa výskumov a z pohľadu migrantov, sú finančné aj ľudské uznanie. "Tiež je to rozšírenie obzoru a jazykových znalostí. Často nastávajú i zmeny v partnerských vzťahoch. U žien je to nárast sebavedomia, ekonomická nezávislosť od partnera," uviedla Brutovská.
Negatív je mnoho. "Obsah práce nie vždy zodpovedá kvalifikácii migrantov. Nie vždy sú dostatočne finančne ohodnotení. Často majú zlé pracovné podmienky. Partneri sa odcudzia, nastávajú problémy s výchovou detí," zdôraznila sociologička.
Migrácia je len dočasným riešením
Výskumy však potvrdili, že migrácia je zväčša len dočasným riešením. Na otázku, či by odišli natrvalo do zahraničia, len 10 percent respondentov výskumu ISSP na Slovensku súhlasilo. 30 percent by odišlo len na určitý čas a 31 by neodišlo vôbec. "Perspektíva je jednoznačná - získať prácu doma, čo súvisí aj s budovaním si rodinného zázemia na Slovensku," skonštatovala Brutovská.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
