Poslaním rýchlej zdravotnej pomoci je záchrana života. Pacienta majú ošetriť a v prípade potreby neodkladne dopraviť do nemocnice. Tak to stanovuje zákon. V bardejovskej Nemocnici s poliklinikou sv. Jakuba to však často funguje inak - záchranka dopraví pacienta na pohotovosť pre dospelých. Robí sa to na príkaz riaditeľa Mariána Petka.
BARDEJOV. Rýchlu zdravotnú pomoc (RZP) v Bardejove privolali k pacientovi pre problémy s diabetes. Urobili mu EKG, odmerali cukor v krvi a nasadili infúziu. Vzali ho do sanitky a priviezli k lekárovi slúžiacemu na lekárskej službe prvej pomoci (LSPP) pre dospelých. "Bol som roztrasený a dezorientovaný. Lekár na pohotovosti sa so mnou síce snažil komunikovať, ale nechápal som, čo odo mňa chce. Potom mi vypísal lístok na oddelenie a zdravotná sestra si odo mňa vypýtala dve eurá," povedal pre Korzár.
Druhý prípad, o ktorom vieme, sa týkal pacienta s akútnym žlčníkovým záchvatom. Záchranka ho tiež doviezla na LSPP, kde mu lekár vypísal lístok a poslal ho na oddelenie. Tiež ho to stálo dve eurá. Obaja pacienti sú s postupom záchranky nespokojní. Podľa nich ide o šikanovanie a zbytočné vyťahovanie peňazí.
Petko sa odvoláva na samosprávny kraj
Riaditeľ bardejovskej nemocnice Marián Petko uviedol: "Na LSPP pre dospelých sú v niektorých prípadoch privezení pacienti prostredníctvom RZP (posádka bez lekára). Ide o ľahšie stavy, ktoré si nie vždy vyžadujú hospitalizáciu, respektíve dlhodobejšie sledovanie a liečbu. Tak postupujeme podľa stanoviska odboru zdravotníctva Prešovského samosprávneho kraja. Pacienti privezení rýchlou záchrankou majú byť lekárom na pohotovosti riadne vyšetrení, a až potom v prípade potreby odoslaní na príslušné oddelenie nemocnice."
Zbyňovský si myslí, že zákon neporušili
Marián Petko nám ukázal stanovisko vedúceho odboru zdravotníctva Prešovského samosprávneho kraja (PSK), na ktoré sa odvolal. Július Zbyňovský v ňom bardejovskej nemocnici oznámil, že poskytovateľ zdravotnej záchrannej služby v zmysle zákona musí pacienta dopraviť bez zbytočného odkladu, ak si to vyžaduje jeho zdravotný stav, do najbližšieho zariadenia zdravotnej ústavnej starostlivosti. Zároveň však jedným dychom dodal, že bardejovská nemocnica má na výkon svojej činnosti vydané povolenie PSK, v ktorom je jednou z činností aj LSPP. Na základe toho Zbyňovský skonštatoval, že ak RZP privezie pacienta na LSSP, nie je porušený zákon. Lekára PSK sme k problému oslovili aj osobne. Stanovisko, ktoré poslal do bardejovskej nemocnice, nám potvrdil.
LPSS nie je ústavné zariadenie
Zaujímal nás názor Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚRZS). Chceli sme zistiť, či je naozaj v poriadku, ak posádka záchranky dovezie pacienta na LSPP pre dospelých. Susan Eleziová z referátu právnych služieb pobočky Prešov pre Korzár uviedla: "Zákon o záchrannej zdravotnej službe určuje, že poskytovateľ záchrannej služby je povinný odborne prepraviť bez zbytočného odkladu osobu, ak si to vyžaduje jej zdravotný stav, buď do najbližšieho zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, alebo do zdravotníckeho zariadenia ústavnej starostlivosti, ktoré je schopné pokračovať v začatej neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Musí to urobiť s prihliadnutím na zdravotný stav pacienta a diagnózu, ktorú stanovila posádka záchrannej zdravotnej služby." Zdôraznila, že lekárska služba prvej pomoci nie je zariadením ústavnej starostlivosti: "Ide o zariadenie ambulantnej zdravotnej starostlivosti."
Treba sa sťažovať
Rady, ako majú pacienti postupovať, ak ich záchranka namiesto do nemocnice dovezie len na LSPP, nám dal Peter Bandura, riaditeľ Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou prešovskej pobočky. Podľa neho zo zákona vyplýva, že najprv sa majú so žiadosťou domáhajúcou sa nápravy obrátiť na poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý je povinný ich bezodkladne písomne informovať o spôsobe vybavenia sťažnosti: "Ak poskytovateľ zdravotnej starostlivosti žiadosti o nápravu nevyhovie, prípadne bezodkladne neinformuje o spôsobe vybavenia, má žiadateľ právo obrátiť sa na príslušný orgán dozoru. V tomto prípade je ním ministerstvo zdravotníctva, ktoré zriaďuje operačné strediská záchrannej zdravotnej služby."
POZNÁMKA
Pacient - rukojemník
Pacient ako rukojemník sporov v zdravotníctve, to sme mali na tanieri už niekoľko ráz. Teraz sa to deje v bardejovskej nemocnici s poliklinikou.
Keď vedúci odboru zdravotníctva Prešovského samosprávneho kraja Július Zbyňovský v apríli posielal stanovisko pre bardejovskú nemocnicu, odpovedal vlastne na požiadavku, ktorú mu poslal riaditeľ nemocnice Marián Petko. Z bardejovskej nemocnice totiž dostal žiadosť o stanovisko vo veci, že lekári vykonávajúci službu na LSPP odmietajú preberať a vyšetrovať pacientov privezených rýchlou záchrankou.
Následne vo svojom stanovisku - de facto v rozpore so zákonom - Zbyňovský uviedol, že aj LSPP je ústavné zariadenie, lebo je súčasťou nemocnice ako ústavného zariadenia. Riaditeľ bardejovskej nemocnice, teraz tvrdí: Ja nič - ja muzikant. Iba som vykonával to, čo nám odporučil lekár PSK. Riaditeľ Marián Petko však nemôže byť až taký neznalý zdravotníckych zákonov, aby potreboval ich výklad od lekára Prešovského samosprávneho kraja. Je predsa prezidentom Asociácie nemocníc Slovenska a istý čas, do júna 2008, bol dokonca členom dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Neznalosť zákona nikoho neospravedlňuje. V tomto prípade však určite nejde o neznalosť. Šušká sa, že riaditeľ nemocnice skôr asi chcel ukázať lekárom slúžiacim na lekárskej službe prvej pomoci svoju moc. Avšak výsledkom je, že poškodení sú pacienti, ktorí musia na pohotovosti platiť a navyše, stráca sa čas, ak je ich hospitalizácia skutočne nevyhnutná. Stali sa rukojemníkmi.
Lekár samosprávneho kraja Zbyňovský vraj neeviduje sťažnosť od pacientov, že záchranka ich v Bardejove neodviezla do nemocnice, ale na LSPP. Nuž, asi im stačí, že z tohto kolotoča vyviazli bez väčšej ujmy na zdraví. Zatiaľ.
Marianna Petejová Meššová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári