PREŠOV. Samospráva opäť uvažuje nad výstavbou múra, plota, či zábrany, ktorá by zabránila Rómom v pohybe.
Sídlisko Stará tehelňa na okraji Prešova pripomína malý Lunik IX. V 176 sociálnych nájomných bytoch žije oficiálne okolo 1 200 ľudí. Neoficiálne viac ako 2 000. Väčšina je bez práce. Časť bytov je opustených, vchody a okná chránia mreže.
„Presťahovali sa do Anglicka a žijú si ako páni," vysvetľuje Etela Baranová. Z domova do cudziny odišla aj jej dcéra. „Tam sa nikto nepozerá, či ste Cigán, alebo Indián. A my tu žijeme v jednom gete."
Pôvodne mala na sídlisku vyrásť aj občianska vybavenosť - obchody, ordinácie lekára pre deti a dospelých, ihriská, oddelenie polície. Nenašli sa ale peniaze. Na sídlisku nie je ani autobusová zastávka. Deti chodia do školy v meste pešo cez frekventovanú výpadovku na Vranov.
Sami Rómovia v Starej tehelni sa delia medzi „slušných" a „degešov". „Žijú v špine, nestarajú sa o deti, nechce sa im pracovať. Oni chodia kradnúť, robia bordel. A my máme pre nich trpieť? To teda nie," rozčuľuje sa Vlasta Kalejová.
Obyvatelia nechcú o múre či plote, ani počuť. Sú pripravení spísať petíciu. „Nebudeme tu žiť ako v leopoldovskej base. Nech urobia poriadok s tými, čo aj nám otravujú život," myslí si Etela Baranová.
Život v pekle
Ľudia z okolia sídliska sú bezradní. Tvrdia, že denne sú vystavení krádežiam, osobným útokom, nadávkam, Rómovia ich doslova terorizujú.
„Išla som domov s dvomi nákupnými taškami. Zrazu ku mne prišli dvaja fagani a napľuli mi do tváre. Dobre sa na tom bavili," spomína obyvateľka Murárskej ulice. „Čo som mala robiť? Zhodiť tašky a naháňať ich," bezradne hovorí staršia pani, povolaním učiteľka.
Situácia sa zlepšila, keď si majitelia domov kúpili na ochranu psov. Tie však rozhádali celú ulicu. „Nedá sa tu žiť. Štekajú dvadsaťštyri hodín vkuse. Chvalabohu, budeme sa sťahovať. Ale kto kúpi dom vedľa geta? A za koľko?" - dodáva strápená žena.
Obyvatelia Murárskej ulice spísali pred trinástimi rokmi petíciu proti výstavbe sociálnych bytov v tejto lokalite. Odvolávali sa na platný územný plán, podľa ktorého mala na mieste starej tehelne vzniknúť priemyselná zóna. Mestské zastupiteľstvo petíciu ignorovalo a plán dodatočne upravilo.
„Nikdy som principiálne nič nemala proti Rómom Ale koncentrovať dvetisíc neplatičov a asociálov na jedno miesto je choré. Od začiatku bolo zrejmé, že náš život sa zmení na peklo. Páni poslanci ale rozhodli tak, aby oni mali pokoj. Hlasovali podľa miesta bydliska, nie podľa potrieb občanov," hovorí členka petičného výboru.
Múr? Prečo nie!
Ďalšiu petíciu podpisovali občania pred piatimi rokmi. Žiadali mesto o ochranu. Radnica sa rozhodla problém riešiť svojsky - výstavbou 400 metrov dlhého múra, ktorý by oddelil sídlisko od obytnej zóny s rodinnými domami. Pod tlakom organizácií na ochranu ľudských práv, vlády a médií nakoniec z projektu vycúvala.
Iskrenie v spolunažívaní je ale stále intenzívnejšie. Primátor Pavel Hagyari (nezávislý) je rozhodnutý konať: „Musíme v prvom rade urobiť poriadok na sídlisku. Robíme na tom, aby priamo v Starej tehelni bolo najneskôr do konca roka pracovisko mestskej polície. Chceme oddeliť slušných Rómov od tých druhých, ktorí robia najväčšie problémy."
Hagyari pripúšťa, že opäť opráši starý projekt výstavby múra. „Možno to nebude betónový múr, ale nejaká zábrana. Keď to pomôže chrániť majetok a zdravie ľudí, prečo by nie?"
„Pán primátor mal štyri roky, aby niečo urobil pre ľudí na sídlisku a v jeho okolí. Neurobil nič," myslí si Hagyariho protikandidát v novembrových komunálnych voľbách Ondrej Matej (SDKÚ - DS).
Situáciu by podľa neho vyriešilo zvýšenie stavu policajtov, nekompromisné vyžadovanie dodržiavania zákona a prísne tresty za jeho porušenie. Ani Matej nie je proti výstavbe múra: „Záleží len na tom, aký by mal byť vysoký a hrubý. Aby ho obyvatelia Starej tehelne nemohli rozobrať!"
„Žiaden plot, či múr, ktorí má chrániť majetok, zdravie, či život občanov, nie je zameraný proti nejakej skupine obyvateľstva," myslí si ďalší kandidát na primátora, poslanec mestského zastupiteľstva Stanislav Kahanec (KDH).
Riaditeľ slovenskej pobočky Európskej siete proti rasizmu (ENAR) a podpredseda Rómskej iniciatívy Slovenska Miroslav Lacko je pobúrený: „Toto je segregácia v praxi. Každý múr rozdeľuje."
Lacko zvažuje podanie trestného oznámenia na samosprávy, ktoré sa snažia riešiť zlé medziľudské vzťahy a majetkovú kriminalitu obmedzovaním pohybu občanov: „Sloboda pohybu patrí medzi základné občianske práva! Problémom masívnej výstavby múrov na východnom Slovensku, ktoré oddeľujú Rómov od majoritnej spoločnosti, sa budeme zaoberať na najbližšom zasadnutí ENAR v Bruseli."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
