PREŠOV. Niektoré z nich sú písané azbukou. Mnohé sú bohato kolorované alebo nabité štatistikou, fotografiami a mapami.
Pamätné knihy si zakladali aktívne kluby, fabriky, školy, medzi vystavenými je aj kniha pionierskej organizácie, či história Tesly Stropkov. Väčšina vystavených kroník má formát A3, našla sa aj výnimka, ktorá rozmermi A2 výrazne vyčnieva zo štandardu. Výstava v priestoroch múzea potrvá tri týždne.
Ako informovala riaditeľka múzea Oľga Glosíková, história zviazaná v koži už dnes nie je bežnou samozrejmosťou každej obce, ako to bolo v minulosti. Sú samosprávy, kde sa tejto činnosti nemá kto venovať.
Preto rusínske múzeum sa chce zamerať na prácu kronikárov a plánuje založiť pri múzeu Klub kronikárov. Jeho ambíciou je slúžiť ako konzultačné centrum, kde nájdu aktívni aj začínajúci kronikári metodickú pomoc.
Nových kronikárov chcú hľadať v radoch študentov, učiteľov aj medzi nadšencami na dôchodku, pre ktorých je mapovanie života okolo seba zaujímavým dobrodružstvom.
Podľa Glosíkovej návštevníci múzea sa môžu oboznámiť s pomerne detailnou históriou viacerých obcí. Písaniu kroniky sa dlho venuje napríklad Mikuláš Počuta z Čertižného. Poctivo písanú kroniku im zapožičala aj obec Kapušany. Niektoré dediny sa však ťažko lúčili so svojou kronikou, hoci iba na pár týždňov.
Čo patrí do kroniky a čo nie, to sa na základe vystavených kroník nedá zovšeobecniť. Návštevník sa tu dozvie nielen štatistické údaje o obci - koľko sa v ktorom roku narodilo detí, koľko ľudí zomrelo, kedy dali postaviť školu, kde im odliali zvon, ale sú tu aj charakteristiky krojov, recepty na regionálne jedlá, priebeh svadobnej hostiny.
Niektoré kroniky obsahujú tabuľkové prílohy a fotodokumentáciu. Mnohí kronikári vyťažili maximum informácií zo sčítania ľudu v roku 1930 a obohatili nimi obecnú kroniku. Cieľom vystavovateľov je ponúknuť kronikárom inšpirácie a hľadať nových kronikárov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
