Sadla som si na svoje miesto vo vlaku, vytiahla knižku a začala som si čítať. O pár minút nato ma však vyrušil muž, nový člen našej vlakovej posádky. Slušne sa pozdravil, sadol si oproti mne, vytiahol mobil a vtedy sa to celé začalo. Najprv telefonoval svojej mame. Poviem vám, už dávno som nepočula krajší telefonát dospelého syna so svojou mamou. Neznámy muž si u mňa týmto získal niekoľko plusových bodov. Veď nie nadarmo sa hovorí, ako sa správa k matke, tak aj k svojej žene.

O päť minút nato mu volala ďalšia žena, jeho manželka. Rozprávali sa o peniazoch, hlavne o jeho výplate, čo ho dosť rozladilo. No zo zlej nálady ho hneď vytrhol tretí volajúci. Z ich rozhovoru som pochopila, že ide o jeho milenku. Otvorene sa bavili o noci, ktorú spolu strávili, a o tom, ako si chýbajú. Následne začali debaty o jeho hroznom manželstve a potom aj o jej vzťahu s mužom. Áno, aj ona bola vydatá. No uznajte, nemohla som nepočúvať. Knižka, ktorú som si vzala do vlaku, bola odrazu slabým odvarom príbehu, ktorý sa odvíjal priamo predo mnou.

Po polhodine cestovania som o neznámom vedela takmer všetko. Prešiel už mesiac, no priznám sa, občas si na toho muža z vlaku spomeniem. Celkom by ma zaujímalo, ako ten človek žije, ako mu asi dopadli tie jeho pochybné vzťahy.

Mne táto moja na prvý pohľad všedná cesta za rodičmi priniesla poznanie, že my ľudia sme plní tajomstiev a ani ten najbližší o nás nevie všetko. Často tajíme, aby sme neublížili, veľakrát sa utápame vo vlastnej lži, len aby sme si zachovali krásnu tvár. No príde moment, keď si úplne cudzí človek vo vlaku nechtiac všimne, že naša duša už nemá tieň, hoci ho úpenlivo hľadá...

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári