Reklamácia bola čudná a asi som veľmi náročná, keď chcem, aby sa na mňa všetci usmievali a vychádzali mi v ústrety.
Myslela som si, že oprava bude trvať tak pár dní, maximálne týždeň. Prešiel jeden, druhý, tretí a napokon aj štvrtý... Bolo to ťažké obdobie, keďže počítač FAKT potrebujem. Len čo, podľa mojich výpočtov, prešlo 30 dní, utekala som do známeho veľkoobchodu a vytasila som na nich papier, ktorý mal svedčiť o tom, že mi dlhujú úplne nový kábel. Nič sa nekonalo. Teda. Ujo na informáciách mi s úsmevom vysvetlil, že prešlo len 28 dní, takže majú ešte dva k dobru. Skleslo som zvesila hlavu, zobrala si ten zázračný papier a večer znova pozerala do plafónu.
V tridsiaty deň reklamácie mi dve hodiny pred jej vypršaním (o 22.00 hod.) prišla sms-ka, že reklamáciu uznávajú, mám si prísť po nový výrobok. Tak som tam teda šla. Poslali ma do uličky plnej káblov, aby som si vybrala ten svoj. Nemali ho. "Príde o týždeň, alebo o dva," znelo z úst ináč sympatického mladého predavača. Myslím, že ten chlap videl, ako mi syčí para z uší... Odkráčala som k pokladni a dôrazne si vypýtala späť moje peniaze.
Na druhý deň som šla do úplne iného obchodu. Tam som si ten kábel kúpila. Doma som s hrôzou zistila, že mi predali adaptér do auta, nie do siete v byte. Takmer som sa zrútila... Neostávalo iné, len zobrať notebook do auta a surfovať pred blokom... Rozhodla som sa, že si ten adaptér nechám a kúpim si nový do normálnej siete úplne v inom obchode. Páni obchodníci boli slušní, kábel mi poskladali, zapojili a môj deň bol zrazu ružový.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
