.
Je jeseň a tá so sebou okrem sychravého počasia a výpredajov letného ošatenia prináša aj listy mnohých farieb, ktoré sa neskôr s radosťou váľajú po zemi. A títo naši vépepáci sa v tomto období starajú o to, aby z dažďom zmočeného lístia vzniknutý humus nečvachtal pod nohami.
Kým je však lístie ešte suché, môže byť jeho zametanie tak trochu problém. Na to prišli aj tí, ktorí sa starali o poriadok na už spomínanej Ulici. A tak, kým mne sa zdalo, že ma v to ráno príjemne ošľaháva prebúdzajúci sa vetrík, pre nich to bol krutý vietor, ktorý im lístie vždy znova rozmetal.
Ani jeden z nich to ale nevzdal. Snažili sa a každý si stále nahrabal listy na jednu kopu, ktorú mu o pár sekúnd rozfúkalo. A tak to šlo dookola. Večer som sa vracal z práce. Robotníci tam ešte boli. S besom v očiach zametali a ja som mal pocit, že je na Ulici ešte viac lístia ako ráno.
Z tohto príbehu sa mi ale dostalo hneď niekoľko ponaučení. Po prvé – pravdivosť ľudovej múdrosti, že proti vetru sa močiť nedá. Po druhé – robotníci z VPP skutočne robia. A po tretie – aj po naozaj namáhavej práci nemusí byť výsledok hneď vidieť.
Ale ešte sa vrátim k tej Ulici. Dnes som šiel do práce znovu rovnakou cestou. Prešiel týždeň. Ulicu ešte stále zametajú. Obdivujem ich.
Autor: Vladimír Varecha
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
