Kým v minulosti sa ľudia z vidieka sťahovali do miest, v posledných rokoch prevláda opačný trend. Potvrdzujú to štatistiky.

PREŠOV. Obce v prešovskom regióne zaznamenávajú za posledné roky prírastky. Ide predovšetkým o dediny, ktoré sú v blízkosti mesta (do 20 km), s vybudovanou infraštruktúrou a s rozšírenou sieťou obchodov (najdôležitejšie sú potraviny).

Ľudia menia svoje bydlisko zväčša kvôli veľkým životným zmenám, ako je nasledovanie partnera, či možnosť zabezpečiť si vhodné, častokrát lacnejšie bývanie.

Podľa Štatistického úradu SR v posledných rokoch klesá počet obyvateľov Prešova. Napríklad pred tromi rokmi sa do mesta prisťahovalo 861 a z mesta sa vysťahovalo 1 153 osôb, teda úbytok sťahovaním dosiahol hodnotu 292. Tento trend stále pretrváva.

Hrušovský: Vidiek mi pripomína detstvo

Pred desiatimi rokmi sa s rodinou presťahoval z Prešova do Kapušian aj vysokoškolský učiteľ a hudobník Jozef Hrušovský (na snímke). V čom vidí pozitíva a negatíva života na dedine?

"Ako chlapec som do svojich pätnástich rokov vyrastal v obrovskom starom dome v Spišskej Novej Vsi. Hoci to bolo mesto, v časti kde sme bývali, bol pokoj ako na vidieku. Zvykol som si na takéto tiché prostredie. Veľkú zmenu som však zaznamenal, keď som začal žiť v Prešove v byte," spomína Hrušovský, ktorému napriek veľkému ruchu život v meste veľmi vyhovoval, najmä kvôli práci a malým deťom.

Neskôr sa však začali cítiť v byte stiesnene a zatúžili po väčšej voľnosti. Aj to bol dôvod prečo sa obzerali po nejakom dome. Ten našli v Kapušanoch.

"Túto dedinu považujem za prímestskú súčasť Prešova, za prostredie, kde sa cítim doma, kde môžem v pohode relaxovať, kde som slobodný a spokojný. Mal som šťastie na susedov, našiel som tu aj dobrých priateľov," podotýka.

Život na dedine má však podľa Hrušovského aj negatíva: "Prekvapuje ma, že mnoho ľudí v strednom veku tu na dedine ako keby necítilo závan nového milénia, príchod nového storočia technických i ľudských výdobytkov a to ma hnevá. Mnohí žijú až príliš konzervatívne a podľa zastaraných pravidiel."

Hrušovský síce nevylučuje návrat do mesta, ale už by to nebolo medzi štyri panelákové múry: "Ak sa vrátiť do mesta, tak iba do prostredia, kde by som mal súkromie a dostatočnú slobodu, ktorú som našiel práve na dedine."

Opúšťajú mesto a sťahujú sa na dedinu

Na vidiek sa sťahujú zväčša mladé rodiny a dôchodcovia, ktorí hľadajú väčší pokoj a pohodlie. Bývať na vidieku, v rodinnom dome začína byť oproti minulosti výhodou a prejavom spoločenského statusu.

"Ľudí k sťahovaniu sa na dedinu motivuje aj masívna reklama o dostupných úveroch na bývanie. Je to dobrý spôsob ako zhodnotiť peniaze," podotýka sociológ Milan Zeman (na snímke).

Dôvodov, prečo ľudia v posledných rokoch opúšťajú mesto, môže byť podľa sociológa niekoľko: "Jedným z hlavných príčin je enormný nárast cien bytov v mestách za uplynulých desať rokov a z toho vyplývajúca nedostupnosť bývania pre mladé rodiny. Poniektorých to ťahá na dedinu kvôli tomu, že im to pripomína detstvo, ktoré strávili na vidieku. Mladí sa zas sťahujú kvôli dostupnejším hypotekárnym úverom na stavbu nových domov."

V ostatnom čase možno badať aj sťahovanie sa obyvateľov z dediny do dediny pre zvýšený výskyt povodní. Pre nich je dôležité zostať bývať na vidieku.

Väčší pokoj, nižšie náklady

Pre mnohých je jedným z hlavných dôvodov odsťahovania sa z mesta na vidiek práve pokojnejšie prostredie. Na dedine žije oveľa menej ľudí, stráca sa pocit anonymity.

Na druhej strane, životný štýl je pomalší, teda aj pokojnejší, je tu vyššia miera dôvery a nižšia kriminalita. Ďalším pozitívom života na dedine sú náklady, ktoré sú oproti mestu nižšie, hlavne, čo sa týka cien pozemkov a služieb.

Strata anonymity, stresujúca doprava

K hlavným negatívam bývania na dedine možno zaradiť zvýšené nároky na dopravu do zamestnania v meste, či už finančné alebo časové.

"Zásadným problémom u nás býva zanedbanie dopravnej infraštruktúry, takže existujúca cestná sieť sa potom stáva enormne preťaženou a cestovanie je stresujúcou záležitosťou," tvrdí Zeman.

Pre ľudí z mesta bez predchádzajúcich väzieb na dedinské prostredie môže byť veľkým sklamaním nedostatočná infraštruktúra - obchodná sieť, malé možnosti pre kultúrne a spoločenské vyžitie vo voľnom čase, nedostatok športovísk, bankomatov. Niektorí môžu negatívne vnímať aj určitú stratu anonymity, ktorú mesto poskytuje.

Obce, ktoré sa nachádzajú v blízkosti Prešova a ich možnosti

Dulova Ves: 4 km od Prešova

Počet obyvateľov: 686

Školy: materská škola

Služby: žiadne (ľudia využívajú v meste)

Doprava: autobusy SAD

Obchody: 1 potraviny

Ceny pozemkov: 33 - 50 €r/m2, dostatok voľných pozemkov, vytvárajú sa nové zóny

Kapušany: 11 km od Prešova

Počet obyvateľov: cca 2 064

Školy: základná škola (1 - 9 ročník), materská škola

Služby: kaderníctvo, kozmetika, pohrebnícke služby, 2 reštaurácie, pohostinstvo...

Lekári: zdravotné stredisko (2 všeobecní lekári, 2 detskí lekári), lekáreň

Doprava: autobusy SAD, vlak

Obchody: 2 obchody potraviny, papiernictvo, drogéria, farby - laky...

Ceny pozemkov: 20 €/m2

Lada: 13 km od Prešova

Počet obyvateľov: 823

Školy: základná škola (1. - 4 r.), materská škola, družina

Služby: 1 reštaurácia

Doprava: autobusy SAD

Lekári: nie sú

Obchody: 1 potraviny

Ceny pozemkov: 10 - 20 €/m2

Raslavice: 20 km od Prešova

Počet obyvateľov: 2 656

Školy: základná škola (1. - 9. r.), 2 materské školy, umelecká škola

Lekári: dvaja všeobecní lekári, dvaja detskí lekári, špecialista, tri lekárne

Služby: kaderníctvo, kvetinárstvo, pohrebné služby, pohostinstvá, reštaurácia, záhradkárske potreby...

Doprava: autobusy SAD a vlak

Obchody: vyše desať rôznych obchodov, fast food

Ceny pozemkov: cca 10 - 20 €/m2, dostatok voľných pozemkov

Nemcovce: 15 km od Prešova

Počet obyvateľov: 459

Školy: ZŠ jednotriedka - 8 žiakov, materská škola - 10 detí

Lekári: žiadni

Služby: stolárske dielne - 3

Doprava: autobusy SAD

Obchody: rozličný tovar - l

Ceny pozemkov: 5 €/m2

via

Poistenie a dane

Život na dedine je lacnejší ako v meste. Je to skutočne tak? Aké sú rozdiely v platení cestnej dane a v poistení nehnuteľností? Odpovedá finančný poradca Andrej Škovránek:

"Rozdiely v platení cestnej dane podľa toho či je auto prihlásené na dedine, alebo v meste, nie sú veľké, ale sú dané regionálnou polohou. Výšku cestnej dane si stanovuje príslušný Prešovský samosprávny kraj. Ak používate auto na podnikanie, sadzbu platby stanovuje vyšší územný celok a rozdiely vo výške daní sú minimálne. Záleží od typu auta, objemu motora, výkonu auta a iných parametrov. Najvyššie sadzby sú však určite v krajských mestách. Čo sa týka nehnuteľností, poisťovne niekedy majú rozdiel v sadzbách podľa mesta, v ktorom sa budova nachádza. Malé rozdiely sú aj pri poistení domácnosti. Na vidieku sú tie ceny nižšie ako v meste, súvisí to s rizikom krádeže. V súvislosti so záplavami sa pri poistení prihliada na faktor, či v danej oblasti za posledných desať rokov boli povodne."

via

Fakty

Počet obyvateľov mesta Prešov v posledných rokoch sústavne klesal. Viac ľudí sa z neho odsťahovalo, ako sa doň prisťahovalo.

V roku 2000 sa do Prešova prisťahovalo 789 ľudí, odsťahovalo 916. O rok neskôr pribudlo rekordných 910 obyvateľov, ale odsťahovalo sa až 1 117 obyvateľov. Najväčší pokles obyvateľstva bol v roku 2004 (mínus 558). V roku 2006 zaznamenali štatistici v Prešove úbytok okolo dvesto a o rok neskôr zhruba tristo ľudí. V ani jednom prípade nebolo „saldo" prírastku a úbytku plusové.

frk

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári