Tohoročné záplavy a zosuvy pôdy narobili mnohomiliónové škody. Čo bolo ich príčinou? Profesor Košťálik upozorňuje na to, že štúdiu zosuvov sa venovali geológovia a geomorfológovia už v minulosti. Niektoré problémy sa teda dajú predvídať.
PREŠOV/KAPUŠANY. Prvé prehľadné mapy zosuvov z územia niekdajšieho Československa v mierke jedna k miliónu zostavili Matula a kol. v roku 1963 a Nemčok - Rybář v roku 1969. Stalo sa tak po zosuvoch katastrofálnych rozmerov.
"Na výskumných prácach sa zúčastňovali takmer všetci špecialisti z republiky," hovorí profesor Ján Košťálik z Ústavu geografie Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach.
Najkomplexnejšou prácou boli Nemčokove Zosuvy v Slovenských Karpatoch (1982). "V súčasnosti v praxi pracuje množstvo špecialistov, ktorých vychovali Geologicko-geografická a Prírodovedecká fakulta v Bratislave, ako aj BERG v Košiciach a viaceré české vysoké školy. Sú to špecialisti, ktorí zastávajú dôležité pozície z pohľadu výskumu krajiny a zabezpečovania inžiniersko-geologických problémov územia."
Tri príčiny
Ako profesionálny geológ a geomorfológ sa Košťálik (na snímke Michala Franka) zaujíma aj o situáciu, ktorá nastala toto leto. Aké boli príčiny zosuvov pôdy pod svahom na kapušianskom kopci?
Podľa profesora boli hlavné príčiny tri: meteorologická anomália (zvýšené množstvo zrážok), geologická stavba územia a tektonické pomery, čo dokumentuje aj na geologickej mape. V Kapušanoch nastali podmienky, ktoré umožnili pohyb hmôt a vznik zosuvov.
"V tejto lokalite sú zosuvy kryhové (frontálne), zoradené stupňovite. Medzi jednotlivými kryhami sa môže koncentrovať zrážková voda, ktorá vytvára podzemné jazierka a je trvalým nebezpečenstvom pohybu hmôt po svahu. Na území medzi Finticami a Kapušanmi sa vyskytujú aj zosuvy kotlíkové a prúdové," hovorí Košťálik, ktorý sa bol na mieste nešťastie osobne pozrieť. Prijaté opatrenia podľa jeho slov môžu byť účinné. Ďalšie problémy v budúcnosti však nevylučuje.
Treba vychovávať odborníkov
Podľa jeho slov je žiaduce zaradiť prednášky z regionálnej geografie aj pre budúcich špecialistov na verejnú správu.
"Aby v potenciálne zosuvových územiach neboli vydávané stavebné povolenia. Územia by mali byť asanované a využívané ako pasienky, resp. zalesnené, lebo vhodnejšie je škodám predchádzať," vysvetľuje Košťálik a dodáva, že aj "uvedená lokalita v Kapušanoch bola v minulosti zalesnená, neskôr využívaná ako pasienok a až nakoniec sa stala stavebnými parcelami. A v súčasnosti sledujeme dôsledky takejto činnosti."
Fatálne dôsledky zosuvov po povodniach na Kapušianskom hradnom vrchu
Fakty
Svah očami odborníka
Svah v Kapušanoch má sklon 5 až 17 stupňov. Jeho geologická stavba a tektonické pomery sú také, že za istých okolností sa hmoty pod povrchom dajú do pohybu a spôsobia zosuvy.
"Na paleogénnych horninách (ílovce, pieskovce, zlepence) Košickej kotliny sú uložené sedimenty neogénnej molasy (íly, ílovce, piesky, štrky, prachovce), ako aj neovulkanické tury a tufity, periglanciálne bloky a pleistocénne spraše. Všetky uvedené zeminy sa vyznačujú sorpčnými schopnosťami, vysokým obsahom ílových minerálov, najmä montmorillonitu a kaolinitu," vysvetľuje Ján Košťálik a konkretizuje: "Ílové minerály sú ako sorbenty schopné zadržať značné množstvo vody a po ich nasiaknutí sa stávajú plastickými. Po nich nadložné vyššie uložené sedimenty za priaznivých podmienok (reliéf, svah, jeho sklon...) umožňujú pohyb uvedených hmôt a vznik zosuvov. Takéto podmienky nastali v Kapušanoch."
So vznikom zosuvov v prešovskej časti Košickej kotliny súvisí priebeh a intenzita tektonických pohybov, ako aj denivelizácia územia - zdvihy a poklesy.
"Ako význačné zlomy v okolí Kapušian boli zachytené zlomy smerov SZ-JV, SV-JZ, S-J a Z-V. Uvedené smery zlomov sa uplatňovali ešte počas genézy kotliny v neogéne rozčlenením na kryhy, ktoré najmä v kvartéri sa prejavili ich rôznou výškou, mocnosťou a charakterom kvartérnych sedimentov," dodáva profesor Košťálik.
(frk)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
