Nájsť v sebe schopnosť a odvahu otvorene sa rozprávať o problémoch a riešiť ich z očí do očí robí ľuďom čím ďalej, tým väčší problém. A keďže má človek potrebu vyjadrovať svoj viac či menej relevantný názor aj naďalej, našiel cestu menšieho odporu. Internetové diskusie.
V zásade nič proti nim, nie je nič zlé na tom porozprávať sa o nejakej téme na webe, či už pri článku, alebo len tak. Ibaže, ak je, okrem iného, vašou prácou diskusie na webe čítať, skôr či neskôr vám z tej znôšky špinavostí ľudí bez tvárí musí prísť zle.
Kým v nie takej dávnej minulosti smolil klasický typ udavača z ľudu svoje choromyseľné obvinenia na papier, ktorý doručil na patričné miesta, dnes si sadne za web. A kydá, ohovára, nadáva, vymýšľa si - bez toho, aby sa objekt jeho záujmu mohol účinne brániť. Samozrejme, takmer vždy anonymne. A často veľmi účinne, keďže fóra sú dostupné každému, kto má internet a záujem čítať.
Neviem, či v tomto prípade možno hodiť všetko na to, čo bolo ešte pred dvadsiatimi rokmi. Ale jedno vidím na vlastné oči. Eštebácke maniere, ktoré dnes bujnejú na internetových diskusiách, sú v nás hlbšie, než by si ktokoľvek dokázal predstaviť a pripustiť. Sú pevnou súčasťou genofondu tejto spoločnosti. Modus operandi sa nemení, len doba pokročila. Ostala neochota podpísať sa.
A najsmutnejšie na tom všetkom je , že tento spôsob správania sa má aj civilnú zbabelostnú nadstavbu, ešte oveľa horšiu a zhubnejšiu. Je súčasťou nášho osobného života, v ktorom sa takto riešia medziľudské vzťahy. Pozrieť sa pri vážnej debate niekomu do očí má odvahu čoraz menej ľudí. Namiesto toho sa veci riešia mailom, četmi, facebookom a podobne.
Mám pocit, že tieto pôvodne užitočné vecičky nás postupne zbavia schopnosti normálne stretávať sa, rozprávať o vzájomných problémoch a riešiť ich tam, kde vznikli - teda medzi konkrétnymi ľuďmi. Bez tváre to ide ľahšie. So smajlíkom na záver, aby sa nepovedalo.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
