SVIDNÍK. Rýchlostný obchvat mesta Svidník, ktorého otvorenie vyše jeden a pol roka meškalo kvôli problémom s poškodením vozovky, dnes slávnostne uviedli do prevádzky.
Obchvat mesta je súčasťou siete rýchlostných ciest na Slovensku v rámci severojužného prepojenia od poľskej po maďarskú hranicu a zásadne odbremení mesto Svidník od tranzitnej nákladnej dopravy.
Zosuvy zabrzdili stavbu
Stavebné práce na projekte "R4 Svidník-obchvat" sa rozbehli v decembri 2007 a podľa harmonogramu mala byť 4,5-kilometrová komunikácia hotová za 18 mesiacov.
V máji 2009 sa však na niekoľkých miestach vozovky objavili pozdĺžne trhliny a deformácie, ktoré vznikli v dôsledku zosuvu vrstiev násypov a z tohto dôvodu nebola cesta schopná užívania. Geofyzikálne a technicko-odborné posudky označili ako príčinu zosuvov nestabilné podložie a jeho nedostatočné odvodnenie.
"To zdržanie bolo spôsobené mnohými súvislosťami, a preto aj vyjadrujem presvedčenie, že nemožno tlačiť na termíny viac ako na kvalitu, ktorá závisí aj od technológií, aj od geológie, aj od ďalších súvislostí. Napríklad tu na severovýchode Slovenska, kde je veľmi zložité počasie pre stavby," povedal po slávnostnom prestrihnutí pásky na námestí vo Svidníku minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Ján Figeľ.
Komunikácia by mala byť predĺžená smerom do Poľska aj smerom na juh k Prešovu. "Je súčasťou rýchlostnej cesty R4, ktorá je tiež súčasťou európskej magistrály, resp. koridoru, ktorému sa hovorí Via Carpatia (od Litvy až po Grécko)," zdôraznil minister.
S poľským ministerstvom infraštruktúry pracujú na bilaterálnej dohode, v rámci ktorej definujú presné spojenia našej R4 s ich rýchlostnou cestou.
"To isté máme pripravené a chceme povzbudiť maďarskú stranu, aby urobila kroky na juhu, kde chýba asi štvorkilometrový úsek. R4 je v súčasnosti stavaná medzi Košicami a južnou hranicou. Najbližším úsekom, ktorý je najviac potrebný z hľadiska intenzity dopravy dobudovať, je severný obchvat Prešova, ktorý má dĺžku skoro 15 kilometrov. Obsahuje tunelové riešenia a cestu, ktorá spája diaľnicu D1 s koridorom rýchlostnej cesty R4. Odhadujem, že zhruba do roka by mohol prísť do výstavby. Postupné budovanie a termíny budú závisieť od zdrojov," skonštatoval Figeľ.
Stavba stála o 2,7 milióna viac
Generálny riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti Alan Sitár uviedol, že pôvodný rozpočet tohto projektu predstavoval 22 miliónov eur, v priebehu realizácie však došlo k navýšeniu o 2,7 milióna eur. Pripomenul, že ešte počítajú s miernym navýšením investície, keďže sa budú dokončovať záležitosti súvisiace s okolím stavby.
"Chcem ubezpečiť, že stavba v dnešnej dobe plne vyhovuje všetkým normám a z hľadiska bezpečnosti spĺňa všetky nároky," uviedol Sitár.
"Kolaudačné konanie prebehlo v poriadku, so súhlasnými stanoviskami všetkých zúčastnených. Stavba ešte nebude skolaudovaná, ale bude daná do predčasného užívania. Vznesená bola iba jedna požiadavka o doplnenie zvodidiel pre zvýšenie bezpečnosti, vzhľadom na minulotýždňové doplnenie jednej veľkoplošnej značky, ktorá musí byť ochránená zvodidlom," informoval hovorca Národnej diaľničnej spoločnosti Marcel Jánošík.
Podľa projektanta stavby, spoločnosti Dopravoprojekt, a.s., obchvat Svidníka odľahčí dopravu v meste presmerovaním tranzitnej prepravy mimo zastaveného územia.
"Stavba ako celok bude dokončená, keď v druhej fáze bude dobudovaná druhá polovica profilu štvorprúdovej rýchlostnej cesty, a to po naplnení kapacity v súčasnosti budovanej polovice profilu," informoval SITA predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Dopravoprojektu Gabriel Koczkáš.
Rýchlostná komunikácia je vybudovaná v polovičnom profile, nachádza sa na nej deväť mostných objektov, jedna úrovňová a jedna mimoúrovňová križovatka. Najvyššia povolená rýchlosť je upravená dopravným značením, a to od 100 do 110 km/hod.
Sitár dodal, že problémy geologického charakteru, ktoré spôsobili oddialenie dokončenia stavby, sú objektívne potvrdené a stále prebiehajú rokovania medzi investorom a realizátorom stavby, kto bude znášať náklady súvisiace s navýšením investície.
História stavby
Začiatok výstavby na projekte "R4 Svidník - obchvat" bol v decembri 2007 a podľa harmonogramu mal byť 4,5-kilometrový cestný prieťah hotový za 18 mesiacov. Na stavbe bolo preinvestovaných zruba 26 miliónov eur.
Obchvat bol kvôli odkladom často pejoratívne označovaný aj ako najdrahšia cyklistická či bežecká dráha. Svidníčania prázdnu dvojprúdovú komunikáciu využívali v lete aj v zime na aktívny oddych.
Termín dokončenia obchvatu vo Svidníku bol niekoľkokrát presúvaný. Hlavným dôvodom boli poruchy v súvislosti s viacerými zosuvmi. V máji 2009 sa na vozovke objavili pozdĺžne trhliny a deformácie, ktoré vznikli v dôsledku zosuvu vrstiev násypov. Hneď na troch miestach sa preukázali vážne zosuvy, narušenia, komunikácia preto nemohla byť sprevádzkovaná. Najväčší zosuv pôdy bol v prostriedku úseku pred jedným z mostov.
V úseku musela prebehnúť sanácia podložia a aj nové vybudovanie odvodňovacích zariadení. Pri skúmaní príčin zosuvov bolo zo strany zadávateľa (NDS) zistené, že na stavbe nebol vykonaný podrobný geologický prieskum. Ich geofyzikálne a technicko-odborné posudky označili ako príčinu zosuvov nestabilné podložie a jeho nedostatočné odvodnenie. Zhotoviteľ konzorcium firiem Združenie R4 Svidník sa proti týmto zisteniam bráni. Geologický prieskum bolo podľa zhotoviteľa nutné urobiť ešte pred samotnou súťažou.
Zodpovednosť za oneskorené ukončenie obchvatu bude mať pravdepodobne ešte svoju dohru s riešením právnych a zmluvných súvislosti.
čor, iv
Sprava generálny riaditeľ Inžinierskych stavieb, a.s., Pavol Kováči, generálny riaditeľ NDS Alan Sitár, primátor Svidníka Michal Bartko, minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Ján Figeľ a generálny riaditeľ Strabagu Vladislav Šlajs slávnostne prestrihli pásku na námestí vo Svidníku.
Pozvaní hostia na slávnostnom prestrihnutí pásky na námestí vo Svidníku ochutnali rusínske vianočné jedlo - hubovú mačanku.
Minister dopravy Ján Figeľ a generálny riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) Alan Sitár (vpravo) na slávnostnom prestrihnutí pásky na námestí vo Svidníku.
Foto k článku: TASR/Milan Kapusta
Autor: čor
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári