KRAČÚNOVCE. Tá tajomná dedina nesie názov Kračúnovce a leží v južnej časti Nízkych Beskýd, v západnej časti doliny Tople, v okrese Svidník.

Pôvod názvu obce je veľmi zaujímavý. Štedrý deň má u nás niekoľko pomenovaní. Popri názve Vianoce, ktorý je u nás najčastejší, sa v severovýchodnom Uhorsku v 13. aj v 14. storočí používal aj názov "Kračún".

Podľa niektorých historikov vznikol zo slova krátiť a má vyjadriť skutočnosť, že ide o najkratší deň v roku. V starých písomnostiach zo 14.-16. storočia sa obec pravidelne vyskytuje pod maďarským názvom Karachonmezew v zmysle Kračúnovo pole. Kračúnovce v tom čase patrili šľachticom z Drienova a ako vlastník obce sa nijaký Kračún neobjavuje. To len potvrdzuje teóriu o "vianočnom" pôvode názvu dediny.

Svätý Mikuláš - otec náš

Prečo dostala obec vianočné meno, sa môžeme len dohadovať. Dá sa ale predpokladať, že miestni obyvatelia mali vianočné sviatky veľmi radi, lebo aj kostol zasvätili veľkému svätcovi, ktorý je predzvesťou Vianoc, svätému Mikulášovi. Na Mikuláša sa každoročne konali v dedine hostiny, kde sa zišla celá rodina zďaleka i zblízka.

Bohaté tradície

O obľube Vianoc svedčia aj bohaté sviatočné zvyky v obci. Na Luciu dievčatá vykonávali praktiky ľúbostnej mágie. Na desať lístočkov si napísali mená junákov, na jedenásty napísali neznámy a na posledný, dvanásty, stará dievka. Tie sa potom deň po dni pálili až do Štedrého dňa, kedy sa budúca nevesta dozvedela meno svojho vyvoleného.

Deň pred Štedrým dňom sa piekli pagáče, bobaľky. Keď sa z pece vybrali prvé kúsky, slobodná dievčina vyšla na cestu, aby pohostila toho, koho prvého stretne. Ak stretla muža, znamenalo to, že sa vydá, ak stretla ženu, bol to znak, že ostane slobodnou matkou.

Jeden z obyvateľov obce, 71-ročný Ján Kupčiha, hovorí: "Kedysi to nebolo ako dnes. Stromček sme zdobili jablkami, orechmi, hruškami a visel nad stolom zo stropu, lebo chyže boli malé. Hoci bol stôl v Kračúnovciach chudobnejší než v susedných valaloch, ľudia boli o to vrúcnejší a priateľskejší. Nemali sme ani rybu, iba ovocie, med, orechy, kapustnicu a bobaľky." A na záver dodáva: " U nás sa ľudia, mladí či starí, na Vianoce vždy veľmi tešili."



Oltár v kostole sv. Mikuláša v Kračúnovciach. Foto: archív obce

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári