Moravy.
Namiesto príchodu o 17.50 sme vystúpili na perón prešovskej stanice o 22.15. Prvé prekvapenie bolo po nastúpení do vlaku v Přerove, s odchodom o 11.56. Ešte sa ani nepohol a už hlásil meškanie. A počkal si na štyri osobáky. A to sme v Hraniciach na Morave potrebovali prestúpiť. Samozrejme sme to nestihli.
OK, stane sa. Naša chyba, že nebývame v Drahotušiach a medzinárodný rýchlik ušiel. Ďalší mal ísť o dve hodiny. Prišiel, s takmer polhodinovým meškaním a po menšom chaose "hlásateľky", na ktorej koľaji sa vlastne zastaví, sme doň zasadli. Čakal nás ďalší prestup v Žiline.
Lenže ouha, náš vlak meškal. Asi dvadsiatka ľudí, vrátane nás (neboli sme sami s podobnými problémami), oslovila sprievodcu, že potrebujeme prestúpiť v Žiline na ďalší rýchlik, čo je problém, lebo meškáme. Ochotný sprievodca volal na dispečing a dohodol (aspoň si to myslel), že nás počká. Aj sme videli daný vlak, ako stojí na vedľajšej koľaji (ale z druhej strany a ak sme nechceli skákať ako Chuck Norris, museli sme využiť podchod). Kým sme za tú asi minútku vyšli na nástupište, vtipný sprievodca vlak vypravil.
A bolo. Ďalšie dve hodiny čakať na stanici a tá žilinská veru nie je hotel Hilton. No nič, prežili sme, nasadli sme do predposledného z vlakov a keď sme zazreli svetlá Kysaku, boli sme v siedmom nebi. Ešteže deti to zvládli bez problémov. Ak chcete zažiť dobrodružnú jazdu, nemusíte používať železnice medzi Uzbekistanom a Gruzínskom. Stačí využiť tie naše. Oveľa lacnejšie to nebude, ale dobrodružstva si užijete až až.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
