PREŠOV. Je to skutočne on. Nie je však vojakom z misie KFOR, ale zelený klobúk, batoh a buzola boli súčasťou ceny za 1. miesto v celoslovenskej armádnej súťaži v poézii a próze. Števo Senko zvíťazil v súťaži Litera 2010 už druhý raz.
Nie je to jediné ocenenie pre tohto komika a herca. Vlani dostal cenu za herecký výkon v operete Gejzu Dusíka Modrá ruža od ministerstva kultúry. Teraz bodoval na Litere s príbehmi zo série Moji úsmevní bakalári. Porota niektoré z nich ocenila, pochopiteľne tie z vojenského prostredia. Má ich však oveľa viac (55), nielen z vojenčiny, ale aj z civilného a divadelného života.
Niektoré z týchto príbehov odvysielal aj rozhlas, Š. Senko si však želá ich knižné vydanie. "Budem rád, ak by to v roku môjho jubilea uzrelo svetlo sveta a budú si môcť tieto bakalárske príbehy čítať ľudia v dopravných prostriedkoch," vyslovil želanie na rok 2011, v ktorom tento populárny prešovský herec oslávi 75. narodeniny.
Pridal i novoročný vinš: "Aj keď možno nie je každému v tejto dobe do smiechu, skúsme si všetko trošku nadľahčiť. Lebo deň, počas ktorého sme sa ani raz nezasmiali, bol zbytočný."
Príbehy Števa Senka, ktoré sa nevedia dočkať vydania, sú zo života a majú vtipnú pointu. Na ochutnávku vyberáme, o čom sú niektoré z nich.
Pečiatka z Cerova
Senko píše o známej trojici dobrých estrádnikov (populárny Fero Papp, nevyspytateľný Jožo Stražan a Š. Senko), ktorá sa vybrala hrať "záložákom" do Cerova na stredné Slovensko. F. Papp už za Prešovom v aute hovoril: "Pištuš, zastav, bars mi hurči po bruchu." Šofér ho ukecal, nech vydrží. Po dlhej dobe a blúdení došli do 250 km vzdialeného Cerova. Fero Papp ani ruku nepodal majorovi, ktorý ich vítal a utekal do budovy na toaletu. Major im vysvetlil, že bol vyhlásený bojový poplach a nikto tam nie je, preto z hrania nebude nič. Nič sa však nedeje, dá im pečiatku. Keď prišiel Fero Papp, Senko mu povedal, že z hrania nebude nič, ide sa domov. No papiere majú, aj honorár bude. "Ešte sa mi nestalo, že by som sa viezol 500 kilometrov, bol na toalete a dostal som na to pečiatku," reagoval F. Papp.
Rafinovaná obchádzka
Táto príhoda sa stala na Šumave, keď prešovskí herci hľadali cestu k pohraničiarom. Zastavili pri babke na bicykli, ktorá sa však okúňala a nechcela im povedať cestu. Podozrivo ich skúmala. Naveľa-naveľa im ukázala aspoň smer, po ceste, cez starý a mladý les k hájovni a tam sa majú spýtať na cestu. Nadšený Senko jej dal veľkú čokoládu. Došli po lesnej ceste k hájovni, kde ich hájnikova žena navigovala: "Vyjdete 50 metrov na hlavnú a tam sa môžete spýtať." Vyšli a tam bola tá baba na bicykli, dojedala čokoládu. Bolo to na rovnakom mieste. Ironicky sa ich opýtala? "Tak co, kluci moji, našli ste ty vojáky?" Keď to dopovedala, zahučal gazík a prišli pohraničiari. Rehotali sa, ako s hercami baba vypiekla a povedali, že to majú na dennom poriadku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
