PREŠOV. Je to skutočne on. Nie je však vojakom z misie KFOR, ale zelený klobúk, batoh a buzola boli súčasťou ceny za 1. miesto v celoslovenskej armádnej súťaži v poézii a próze. Števo Senko zvíťazil v súťaži Litera 2010 už druhý raz.
Nie je to jediné ocenenie pre tohto komika a herca. Vlani dostal cenu za herecký výkon v operete Gejzu Dusíka Modrá ruža od ministerstva kultúry. Teraz bodoval na Litere s príbehmi zo série Moji úsmevní bakalári. Porota niektoré z nich ocenila, pochopiteľne tie z vojenského prostredia. Má ich však oveľa viac (55), nielen z vojenčiny, ale aj z civilného a divadelného života.
Niektoré z týchto príbehov odvysielal aj rozhlas, Š. Senko si však želá ich knižné vydanie. "Budem rád, ak by to v roku môjho jubilea uzrelo svetlo sveta a budú si môcť tieto bakalárske príbehy čítať ľudia v dopravných prostriedkoch," vyslovil želanie na rok 2011, v ktorom tento populárny prešovský herec oslávi 75. narodeniny.
Pridal i novoročný vinš: "Aj keď možno nie je každému v tejto dobe do smiechu, skúsme si všetko trošku nadľahčiť. Lebo deň, počas ktorého sme sa ani raz nezasmiali, bol zbytočný."
O čom sú bakalárske príbehy?
Príbehy Števa Senka, ktoré sa nevedia dočkať vydania, sú zo života a majú vtipnú pointu. Na ochutnávku vyberáme, o čom sú niektoré z nich.
Pečiatka z Cerova
Senko píše o známej trojici dobrých estrádnikov (populárny Fero Papp, nevyspytateľný Jožo Stražan a Š. Senko), ktorá sa vybrala hrať "záložákom" do Cerova na stredné Slovensko. F. Papp už za Prešovom v aute hovoril: "Pištuš, zastav, bars mi hurči po bruchu." Šofér ho ukecal, nech vydrží. Po dlhej dobe a blúdení došli do 250 km vzdialeného Cerova. Fero Papp ani ruku nepodal majorovi, ktorý ich vítal a utekal do budovy na toaletu. Major im vysvetlil, že bol vyhlásený bojový poplach a nikto tam nie je, preto z hrania nebude nič. Nič sa však nedeje, dá im pečiatku. Keď prišiel Fero Papp, Senko mu povedal, že z hrania nebude nič, ide sa domov. No papiere majú, aj honorár bude. "Ešte sa mi nestalo, že by som sa viezol 500 kilometrov, bol na toalete a dostal som na to pečiatku," reagoval F. Papp.
Rafinovaná obchádzka
Táto príhoda sa stala na Šumave, keď prešovskí herci hľadali cestu k pohraničiarom. Zastavili pri babke na bicykli, ktorá sa však okúňala a nechcela im povedať cestu. Podozrivo ich skúmala. Naveľa-naveľa im ukázala aspoň smer, po ceste, cez starý a mladý les k hájovni a tam sa majú spýtať na cestu. Nadšený Senko jej dal veľkú čokoládu. Došli po lesnej ceste k hájovni, kde ich hájnikova žena navigovala: "Vyjdete 50 metrov na hlavnú a tam sa môžete spýtať." Vyšli a tam bola tá baba na bicykli, dojedala čokoládu. Bolo to na rovnakom mieste. Ironicky sa ich opýtala? "Tak co, kluci moji, našli ste ty vojáky?" Keď to dopovedala, zahučal gazík a prišli pohraničiari. Rehotali sa, ako s hercami baba vypiekla a povedali, že to majú na dennom poriadku.
Michal Frank
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
