Pravoslávni zasadnú k štedrovečernému stolu vo štvrtok

Vo štvrtok pravoslávni po celý deň dodržiavajú prísny pôst. Zvyky kresťanov východného obradu sú liturgicky bohaté.

Vo štvrtok pravoslávni po celý deň dodržiavajú prísny pôst. Med jedia s chlebom, v kapustnici nie je mäso ani klobása, ani ryba nie je tradičným vianočným jedlom. Zvyky kresťanov východného obradu sú liturgicky bohaté.

PREŠOV. Asi jedna tretina pravoslávnych veriacich na Slovensku zasadne vo štvrtok 6. januára za štedrovečerný stôl.

Juliánskym kalendárom, ktorý je oproti gregoriánskemu posunutý približne o 13 dní, sa u nás riadi väčšina pravoslávnych zo severovýchodných okresov Bardejov, Svidník, Stropkov, Medzilaborce, Snina.

V prešovskej eparchii je okolo 140 pravoslávnych cirkevných obcí, z nich asi 90 percent slávi narodenie Krista podľa starého kalendára.

V michalovskej eparchii je tento pomer opačný, väčšina pravoslávnych sa prispôsobila gregoriánskemu kalendáru a Vianoce oslávila v decembri.

Pravoslávni majú špecifické zvyky

Podľa duchovného správcu cirkevnej obce v Prešove Michala Švajka je v Prešove a blízkom okolí asi 3 000 pravoslávnych veriacich.

Zvyky kresťanov východného obradu sú špecifické a liturgicky bohaté. V pravoslávnych rodinách sa na Štedrý deň dodržiava prísny pôst. Mnoho ľudí od rána nič neje, aj na sviatočný stôl ide výlučne pôstna strava bez mäsa a živočíšnych tukov, niekde nepoužívajú ani vajíčka a mlieko. Kapustnica sa pripravuje bez klobásy.

Na stole nesmie chýbať cesnak, med s chlebom, opekance s makom a sušené ovocie, niekde podávajú pirohy s kapustou, hubovú mačanku, slivčanku, fazuľu i šošovicu.

Ryba so zemiakovým šalátom tu nemá tradíciu, aj keď mladšia generácia ju niekde podáva. Starší ľudia položia na stôl iba konzervu sardiniek. V niektorých domácnostiach sa pripravuje dvanásť druhov jedál, v iných deväť.

Dlhé obrady

Pravoslávni veriaci nechodia na polnočnú bohoslužbu. Ich obrady sú dlhé, trvajú tri aj viac hodín, preto sa ich Veľké povečerie začína spravidla už po večeri.

V Katedrálnom chráme sv. Alexandra Nevského v Prešove sa začne vo štvrtok liturgia o 19:00, no už hodinu predtým bude chrám otvorený a veriaci v ňom budú spievať koledy.

V piatok sa pravoslávni veriaci stretnú v chrámoch na liturgii oslavujúcej „roždestvo Isusa Christa“.

V sobotu je bohoslužba venovaná Presvätej Bohorodičke a nasledujúci deň je nedeľa apoštola prvomučeníka arcidiakona Štefana.

Ako uviedol duchovný Švajko, pravoslávni veriaci si v tento deň pripomínajú aj ďalších svätých Jozefa, Dávida a Jakuba.

Aj v detskom domove

Podľa starého kalendára budú sláviť sviatky narodenia Krista aj v Detskom domove sv. Nikolaja a reedukačnom centre v Medzilaborciach, ktorý spravuje Pravoslávna cirkev.

Pod jednou strechou tu žije 58 chovancov detského domova a 15 mladistvých matiek s deťmi, ktorým súd nariadil ústavnú starostlivosť.

Podľa vedúcej výchovy Ivety Uličnej Vianoce tu prežujú ako všade inde. Budú mať spoločnú večeru a dostatok snehu im ponúka aj dobrú sánkovačku. Počas sviatkov bude k nim denne dochádzať duchovný správca Andrej Gont, ktorý bude slúžiť liturgiu v ich kaplnke.

Juliánsky kalendár zaviedol Július Cézar v roku 45 n.l. Bežne sa používal zhruba do roku 1500, keď jednotlivé štáty postupne začali prechádzať na gregoriánsky kalendár.

Napriek tomu ho niektoré krajiny používali až do začiatku minulého storočia a Ortodoxná cirkev v Rusku ho používa dodnes. Podľa starého kalendára oslávia Vianoce nielen pravoslávni, ale aj gréckokatolíci v Rusku, na Ukrajine, v Bulharsku a Srbsku.

Pravoslávni dodržiavajú prísny pôst

"Celý deň nejeme mäso. Neraňajkujeme, na obed si dáme možno len rybu. Pripravujeme sa na večeru," povedal nám Peter Hrabčák.

S manželkou a dcérkou Helenkou slávia sviatočné chvíle u jeho rodičov. "Pred večerou napúšťame do umývadla vodu a nahádžeme do nej mince, aby sme mali celý rok šťastie. Potom zapálime sviečku, pomodlíme sa a ideme večerať," prezradil.

Predtým však vypijú prípitok, u nich je to varené víno. "Ako prvú jeme bobaľku, ktorú posypeme soľou a zjeme aj s cesnakom. To preto, aby sme boli v novom roku zdraví. Nikto od stola počas večere nevstáva, aby rodina držala celý čas pohromade. Potom už jeme bobaľky s mliekom a makom," zdôraznil Hrabčák.

Nasledujú strukovinové polievky - fazuľová, hrachová a šošovicová. Po nich si pochutia na ďalších polievkach, ako je hubová a kapustová, ale bez mäsa. "Posledným chodom sú pirohy. Gazda odoberie z každého jedla lyžičku zo štyroch strán a vloží do osobitnej misky. Jedlo potom odnesie hydine, aby aj tá mohla požívať dary zo štedrovečerného stola," dodal P. Hrabčák.

Po večeri zhasnú sviecu a odídu k stromčeku, kde sa rozbaľujú darčeky. "A potom ide celá rodina do chrámu na vianočné obrady."

Peter Jancura slávil Vianoce podľa gregoriánskeho kalendára u svokry. "Tie naše terajšie sviatky si vieme lepšie užiť, sú neskôr, ale zvykne im viac priať počasie. Ľudia sa v toto období menej ponáhľajú a aj naše Vianoce sú hlavne o pokoji a rodinnej pohode."

Mária Dudášová sa teší hlavne na rodinné stretnutie v pokoji. "Jedlá máme pôstne, bez mäsa. Čakáme celú rodinu, vnúčatá a pravnúčatá. Schádzame sa u babky v Roztokoch a od rána pripravujeme večeru. Pred večerou sa chodíme umývať. Prvým chodom je chlieb s medom, kapusta so zemiakmi, hríbová mačanka, ryba a šalát, bobaľky s makom. Aj Nový rok prežívame s rodinou."

Veronika Čorňáková

Vianoce sa začínajú aj vo Vyšnom Orlíku

VYŠNÝ ORLÍK. Pravoslávne Vianoce sa vo štvrtok večer začínajú aj pre dve stovky veriacich v obci Vyšný Orlík v okrese Svidník. Gazdiné pripravujú pôstnu večeru a v jednotlivých domácnostiach si nájdu ich členovia pod stromčekom vianočné darčeky.

"Pravoslávni veriaci budú dnes konzumovať večeru, ktorá je podľa pravidiel našej cirkvi pôstna, čiže bez produktov živočíšneho pôvodu," priblížil správca pravoslávnej farnosti vo Vyšnom Orlíku Marián Feďo.

Ako dodal, na stole sa preto neobjavia klobáska, maslo, mlieko ani žiadny syr. "Čo však nebude chýbať, je hubová polievka, pirohy plnené zemiakmi, bobáľky s makom pripravené na vode, teda bez vajíčok a mlieka," vysvetlil Feďo. Podľa jeho slov je dnes dovolené jesť aj rybie mäso, "v našej rodine sa však konzumovať nebude", poznamenal.

Pravoslávny chrám v obci Vyšný Orlík, v interiéri ktorého je uložený takmer 400-ročný ikonostas, dnes vo večerných hodinách navštívia veriaci, aby v predvečer Roždestva Isusa Christa - Narodenia Ježiša Krista - slávili Veľké povečerie.

Názov sviatku Roždestvo Christovo pravoslávni veriaci podľa Feďa uprednostňujú pred termínom Vianoce. "Naše pomenovanie ide viac do hĺbky, hlbšie vysvetľuje tajomstvo vtelenia Syna Božieho," konštatoval.

Pravoslávne vianočné sviatky trvajú niekoľko dní. "Ich vyvrcholením je veľká slávnostná svätá liturgia v deň Roždestva Isusa Christa 7. januára predpoludním. Slávnostná sviatočná atmosféra v pravoslávnej cirkvi trvá aj počas ďalších dní, pretože 8. januára sa slávi Zbor presvätej Bohorodičky a 9. januára nasleduje sviatok prvomučeníka svätého Štefana," povedal pravoslávny kňaz Jozef Haverčák, ktorý je duchovným správcom pravoslávnej cirkevnej obce v Bratislave.

Pripomenul takisto pozdrav, ktorý sa používa v pravoslávnej cirkvi vo vianočnom období: "Christos raždajetsja! Slavite jeho!" (Kristus sa rodí. Oslavujme ho!).

tasr

Autor: čor