Pred sviatkami som sa vybrala po vianočného kapra asi tak 50 km od mesta, kde momentálne bývam. Bol už chvíľu odložený v chladiacom boxe starej mamy, ktorú nekonečne milujem. Aby ma tá vianočná pochúťka nestála tak veľa, vzala som si služobné auto a priniesla odtiaľ aj niekoľko stanovísk, nápadov a námetov na články.
Strávila som príjemný deň so skvelými ľuďmi, jeden z kamarátov mal v ten deň totiž narodeniny a mňa bavilo pozerať sa do jeho očí a vidieť iskričku pri rozprávaní, ponajprv o sebe a jeho bolestiach a potom o ostatných, zavše skvelých ľuďoch vôkol neho. A v tejto vete, prisahám, nie je ani kúsok irónie.
A potom som šla za ženou, ktorá ma naučila plávať, korčuľovať sa, štrikovať... Za ženou, ktorej rozprávky som počúvala s úžasom, i keď som ich počula možno už stýkrát. Zvítali sme sa, porozprávali, zasmiali a ja som šla s pokojom v srdiečku domov. Až za dverami mojej izby, 50 km od chladiaceho boxu, som zistila, že na kapra sme si ani nespomenuli a ja svoj výlet budem musieť zopakovať.
Vybrala som sa tam opäť deň pred Vianocami. Už na svojom aute. Namiesto jedného kapra som dostala dvoch. Cestou späť som ešte vzala pocestného, keď tu zrazu, takmer uprostred ničoty, došiel benzín v autíčku. Pocestný sa len usmial a zamrmlal, že ide stopnúť niečo lepšie. Zachránila ma kolegyňa. Jej brat mi nalial benzín do nádrže. Našťastie. Došla som až domov, odstavila auto na rodičovskom dvore, slávnostne niesla rybičky. A o to, aby sa mi už nestala tá vec s benzínom, sa postaral náš pes. Auto úplne znepojazdnil, keď prehrýzol nejaké kábliky...
Kapor bol zatiaľ najdrahším jedlom, aké sme na štedrovečernom stole kedy mali.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
