Aj v tom sa mýlia. Poďme k podstate, futbalu naozaj rozumie každý. Princíp je jednoduchý, vysvetlím: na takej zelenej ploščadke proti sebe pobehuje plus mínus 22 hráčov z dvoch celkov. Každý sa snaží (najčastejšie nohou, sem tam hlavou, Maradonna môže i rukou) dostať loptu do brány, v ktorej stojí hráč, ktorého športoví novinári volajú "strážca svätyne". Ten môže loptu chytiť aj do rúk. Ak sa ho podarí prekonať, volá sa to gól. Celok, ktorý ich dá viac, spravidla vyhráva (výnimka potvrdzuje pravidlo, keď raz Petržalka dostala štyri góly a nedala žiadny, tešila sa z postupu).
V zásade toľko. A teraz vážne. Futbalu naozaj rozumie každý. Práve preto, že je taký jednoduchý, obľúbili si ho na celom svete - a také víťazstvo na šampionáte má pre krajinu väčšiu hodnotu než nárast HDP o 20 percent. Šach je možno krajší šport, ale málokde počuť zasvätené debaty o tom, akú obrannú taktiku mal zvoliť Kasparov. Pri futbale sú tieto zasvätené debaty pri pive pravidlom. A o to ide. Je to šport, ktorý sa hrá pre ľudí a tým, že je obľúbený, tak je logické, že sa k nemu každý vyjadruje. Činovníci zabúdajú, že keby to tak nebolo, bol by to začiatok (aj ich) konca.
Aj ja rozumiem futbalu. Keď si v duchu pred každým kvalifikačným zápasom tvorím v hlave ideálnu jedenástku slovenskej reprezentácie, trafím sa, povedzme že na 80 percent (zväčša viac) do reálnej zostavy trénera. Znamená to teda, že som na 80 percent taký dobrý tréner ako Weiss? Neznamená. Samozrejme, som laik, o veciach ako tvorba tímu, tréningový proces či samotné kaučovanie toho nič neviem. To však neznamená, že nemám názor na toho ktorého hráča, jeho hru či trénerove striedanie. A nie som sám. Takých "trénerov" ako som ja, sú na svete milióny. Práve preto je futbal takým divácky atraktívnym športom. A rozumie mu každý.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
