S mládežníckym hokejom v Prešove to nevyzerá dobre. Hoci výsledky mladí hokejisti majú, problémom sú peniaze. Hlavným príjmom klubu sú príspevky rodičov. A podstatnú časť výdavkov pohltil, minimálne do apríla 2010, prenájom ľadu na zimnom štadióne. Aj na túto tému sme sa zhovárali so šéfom P.H.K. Prešov Dušanom Toporcerom.
PREŠOV. Nový viceprimátor Prešova René Pucher (nez.) rozčeril hladinu. V rozhovore pre Korzár uviedol, že od zmluvy o správe zimného štadióna odstúpil z ekonomických dôvodov, keďže mládežnícky klub, ktorý zaberá väčšinu ľadohodín, nedostal dotáciu od mesta a nevládal platiť. Zdôraznil, že z postu zástupcu primátora sa bude snažiť túto situáciu riešiť.
Presadiť chce aj vybudovanie ďalšej ľadovej plochy, ktorá by sa podľa neho v meste uživila.
P.H.K.: Bez dotácie to neutiahneme
"Za ľadovú plochu mládež na Slovensku nikde neplatí. Výnimkou je Trnava, kde platia symbolické euro za ľadohodinu. Ináč by sa nedalo existovať," hovorí riaditeľ neziskovej organizácie P.H.K. (Prešovský hokejový klub) Prešov, ktorá má na starosti mladých hokejistov od prípravky po juniorov.
Donedávny správca zimného štadióna René Pucher klubu fakturoval 79 eur za ľadohodinu. Ako R. Pucher konštatoval, išlo o výrobnú cenu, bez jediného centu zisku. "Ak by to musela mládež celé platiť, v tú ranu by sme skončili," tvrdí Dušan Toporcer a vyťahuje vyúčtovania dotácií od mesta.
Rok 2008 bol pre klub priaznivý, mal prostriedky za predaj hráča Vladimíra Mihálika, získal 106-tisíc eur. Mohol tak uhradiť záväzky staré od roku 2005 za dopravu a prenájom ľadovej plochy v hodnote zhruba stotisíc eur. Stále mu však ostávalo uhradiť správcovi asi 43-tisíc eur.
V nasledujúcom roku už bola situácia mládežníckeho klubu horšia. Dotácia od mesta vykryla 38 zo 79 eur za ľadohodinu. Klub P.H.K. teda doplácal ešte 41 eur. Správcovi uhradil vyše stotisíc eur pri dotácii vo výške 86 183 eur. Stále mu ostávalo hradiť takmer 54-tisíc eur.
Minulý rok nedostal klub žiadnu dotáciu od mesta. "Za prvé štyri mesiace pri cene 79 eur za ľadohodinu vznikla dlžoba klubu za vyše 50-tisíc eur. Potom v lete dal pán Pucher výpoveď z nájmu," vraví Toporcer.
Zimný štadión prevzala Mestská správa služieb. Cenu za ľadohodinu znížila na 48 eur, pre kluby však nebola akceptovateľná. Vyvrcholilo to tým, že hráči prvé dva týždne vôbec nevykorčuľovali na ľad. Po rokovaniach s novým správcom štadióna našli spoločnú reč. Od 7. septembra 2010 platia športové kluby 10 eur za ľadohodinu.
Potenciál je, rodičov však odrádzajú poplatky
Ďalším kameňom úrazu sú vysoké poplatky, ktoré rodičov často odrádzajú od hokeja. "Máme poplatky najvyššie na Slovensku. Vyberáme od žiakov 50 eur mesačne. Hoci je to tak už roky a nepostačuje to, nijako nemôžeme tento poplatok zvýšiť, už tak je privysoký. Pre porovnanie, Spišská Nová Ves vyberá 100 eur, ale ročne," hovorí šéf klubu a dodáva, že deti hokejový potenciál majú. Svedčia o tom aj výsledky. Na prelome rokov sa zúčastnili troch turnajov a na každom uspeli. Piataci boli prví v Topoľčanoch, šiestaci vo Zvolene a siedmaci druhí v Brumove. Nadviazali tak na najvýraznejší klubový úspech mládeže posledných rokov - víťazstvo na kvalitne obsadenom turnaji Moskva Sportivnaja Russia v novembri 2009. Dorast hráva extraligu, deviataci vedú základnú časť a podľa všetkého postúpia do Top 6 o majstra SR, zvýšil sa počet reprezentantov v juniorských kategóriách.
Budúcnosť je však otázna. Mládežnícky hokej podľa Toporcera nemôže existovať bez mesta. "Dôkazom toho sú kluby ako Žilina, Skalica, Zvolen, Spišská Nová Ves, Nitra, Poprad. Ak by ich mesto nepodporovalo, zaniknú," vraví šéf P.H.K., ktorý sa stotožňuje so slovami viceprimátora Puchera, že mládež je prioritou. Čo však bude ďalej, nevie: "Dostal som od jedného poslanca otázku, čo sa stane, keď nebude hokej v Prešove. No nič sa nestane. Len zanikne jeden šport, ktorý je populárny."
Mládežnícky klub potrebuje ročne na tréningovú a súťažnú činnosť asi 1 700 ľadohodín, čo pri plánovanej cene 10 eur predstavuje náklady na ľadovú plochu 17-tisíc eur. "Z toho vyplýva, že mládežnícky hokej by okrem bezplatného ľadu potreboval aj vyššiu finančnú spoločenskú podporu od hokejového zväzu, mesta a sponzorov," tvrdí riaditeľ P.H.K. Prešov.
Štadión treba, ale...
Zimný štadión je najvyťaženejším športoviskom v meste. Čo sa týka stavby nového športového stánku je však Dušan Toporcer skeptický. Síce vraví, že "Prešov potrebuje ďalšiu ľadovú plochu ako soľ", zároveň však dodáva: "Bez spoločenskej podpory sa neuživí." Najprv musí byť jasné, kto štadión postaví a kto ho bude prevádzkovať: "Racionálna verzia gáboríkovského štadióna vyjde na 2 milióny eur. Kto dá do toho dva milióny eur, bude chcieť náklady na prevádzke ak už nie vrátiť, tak aspoň aby sa následná prevádzka dostala na nulu."
Správca to vidí inak
Mestská správa služieb vidí problematiku inak ako šéf mládežníkov. Podľa jej riaditeľky Ivany Pronerovej mesto mládežnícky hokej dotuje tým, že prispieva na prevádzku športoviska. Napríklad v minulom roku išlo o sumu 120-tisíc eur. Téme sa budeme venovať aj naďalej, rozhovor s I. Pronerovou prinesieme v najbližšom čase.
Fakty
Hospodárenie P.H.K. Prešov, n. o.
Vyúčtovanie dotácií od mesta Prešov potvrdzuje, že nezisková organizácia P.H.K. Prešov zaplatila za ľadohodiny správcovi zimného štadióna viac, než dostal dotáciu. Zvyšok doplatil zo svojich príjmov, resp. dlhuje.
V roku 2008 bola fakturovaná suma (ešte v korunách) správcom štadióna za ľad 3 948 539,50 Sk, dotácia predstavovala 1 690 000 Sk, uhradené bolo 2 643 829,50 - teda klubu ostávalo doplatiť 1 304 710 Sk (43 308 eur).
V roku 2009 bola fakturovaná suma 154 244,96 €, výška dotácie bola 86 183 €, uhradili 100 555,62 € - v mínuse ostalo 53 689,34 €.
V rozpočte na rok 2010 činili celkové príjmy P.H.K. Prešov, n. o., zhruba 120-tisíc eur, z toho klubové poplatky tvorili 65-tisíc eur a rovnakú sumu pohltili len náklady na ľadovú plochu. Z mesta klub dotáciu nedostal. Celkové náklady boli 186 363 eur, strata bola 66 341 eur.
Aj v pláne na rok 2011 klub počíta so stratou vo výške 47 720 eur. Plánované náklady 141-tisíc eur má vykryté iba príjmami vo výške 93-tisíc eur.
Fakty
Reprezentanti
SR 15: Marko Ferenc, Martin Krasničan, Juraj Milý, Alexander Mihál, plus náhradník Martin Krajňák (najviac reprezentantov zo všetkých klubov)
SR 16: Kristián Horváth, Daniel Petruška, Mikuláš Mihňák (spolu s Košicami najviac reprezentantov)
SR 17: brankár Richard Sabol
SR 18: Martin Gernát
V seniorskej reprezentácii sa presadilo niekoľko prešovských odchovancov, na minuloročnom svetovom šampionáte hrali štyria (Peter Frühauf, Tomáš Bulik, Vladimír Mihálik, Marek Zagrapan), na vlaňajšej olympiáde hral Martin Štrbák.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári