V rámci slávnostného vyhlasovania výsledkov ankety Najúspešnejší športovci a športové kolektívy Prešovského samosprávneho kraja za rok 2010 sa udeľovali aj zvláštne ceny.
PREŠOV. Jednu z nich, Cenu denníka KORZÁR za Najvýraznejší výkonnostný vzostup v roku 2010, prevzal včera na slávnostnom galavečere dvadsaťročný hádzanár Tatrana Prešov, rodák z lotyškej Ludze, Dajnis Kristopans.
Do divadla s trémou
Dvestopätnásť centimetrov vysoký, stotridsaťpäť kilogramov vážiaci mládenec - ľavoruký hráč na palubovkách hádzanárskych hál už dávnejšie ostýchavý nie je, no už pred vkročením do historických priestorov DJZ trému neskrýval.
Nikdy predtým sa mu podobnej cti ako včera totiž nedostalo. Vstup do spoločnosti najúspešnejších športovcov kraja však v elegantnom, na mieru šitom obleku, zvládol. Cenou Korzára bol skromný a určite perspektívny športovec príjemne prekvapený.
Hádzanárske začiatky D. Kristopansa sa viažu do tretieho ročníka základnej školy. Zlanárili ho kamaráti, medzi ktorými už vtedy mal najtvrdšiu strelu. Postupne sa naučil aj ďalšie finesy tejto hry. Dokonca aj driblovať a tak sa jeho talent postupne rozvíjal.
V šestnástich rokoch urastený hádzanár prvý raz nastúpil za prvoligových seniorov v materskom klube. Zakrátko prišli Dajnisovi prvé ponuky. To už ale mal aj svojho agenta, ktorý s nimi narábal. Tak sa stalo, že prišiel aj do Prešova.
V Tatran handball aréne absolvoval skúšku, skúšal ho aj nemecký druholigista, no Dajnis Kristopans aj s agentom usúdili, že najlepšie pre ďalší hádzanársky vývoj bude prijať ponuku slovenského majstra. Tú s Tatranom Prešov prijal v lete predminulého roku.
Za mnohé vďačí A. Radčenkovi
"V osemnástich rokoch, bez skúseností a znalosti reči, sa mi do nižšej nemeckej súťaže ísť nechcelo. Väčšiu perspektívu som videl v Prešove. Najmä potom ako som sa tu oboznámil s podmienkami a spoznal Sašu Radčenka. Veľa som sa ním o hádzanej i o živote rozprával. Predsa len, v európskej hádzanej je to stále uznávaný hráč, jeho výkony i slová majú váhu. Vôbec sa nečudujem, že už druhý raz po sebe ho vyhlásili za najúspešnejšieho športovca v tomto slovenskom regióne. Radčenko i jeho rodina ma zobrali medzi seba, v začiatkoch mi v Prešove veľmi pomohli. Predsa len, nikoho som v meste okrem jeho najbližších nepoznal. Veľký skok z Lotyšska do Slovenska som aj vďaka Sašovi zvládol," nezabudol spomenúť D. Kristopans. "Dohliadal na moje prvé kroky v klube, pomáhal na tréningoch, usmerňoval v zápasoch."
Váži si postoj M. Chmeliara
Držiteľ Ceny Korzára veľmi rýchlo, celkom slušne zvládol slovenčinu. "Hovoriť po slovensky ma 'nútil' Saša, hlavne s jeho deťmi," prezradil D. Kristopans, ktorý o sebe ale vraví, že talent na jazyky vôbec nemá.
"Skúšal som nemčinu, ale tá mi do hlavy vôbec nejde. Pritom som sa ju v škole učil dva roky. Slovenský jazyk mi jednoducho sadol."
Lotyšský legionár rástol hádzanársky, cibril sa aj jazykovo, výrazne sa na ihrisku zlepšil pohybovo. "Je to výsledkom aj špeciálnych cvičení, aj tréningov v klube. S lepšou obratnosťou sa zlepšovala práca v obrane, začal som dostávať viac šancí, dávať viac gólov. Tu chcem zdôrazniť aj skutočnosť, že za tým všetkým je postoj majiteľa klubu Miloslava Chmeliara. Veril mi, mal so mnou trpezlivosť, presadil, aby som častejšie hrával, hoci sa mu veľa ľudí čudovalo, že ma do Tatrana vôbec zobral."
Najúspešnejší rok v kariére
V minulom roku sa D. Kristopans zlepšoval od zápasu k zápasu. Vrcholné výkony podával hlavne v Lige majstrov. Po zápasoch s najuznávanejším súčasným mužstvom sveta HSV Hamburg vytrel zrak odborníkom i manažérom. Tí ho začali obliehať, dávať mu lákavé ponuky. On ale ostáva pri zemi, hoci napríklad taká od Hamburgu ním zamávala.
"Rok 2010 bol v mojej kariére určite najúspešnejší. Už tým, že Tatran Prešov postúpil do základnej časti Ligy majstrov bolo pre mňa splneným snom. Potom ma vybrali po zápase v Hamburgu do najlepšej sedmičky. Skrátka, fantastické. Prišli oficiálne ponuky na prestup do bundesligy, najlepšej súťaže hádzanárov na svete. Manažéri i tréneri mi volali na môj telefón. V Prešove mám platnú zmluvu, som tu spokojný, chcem sa tu ešte zlepšovať. Myslím, že na ďalší posun mám ešte čas."
Ideálne dievča ešte len hľadá
Kto Dajnisa Kristopansa pozná aj osobne vie, že je to skromný, nekonfliktný mladý človek, ktorý sa prekvapujúco rýchlo v krajine pod Tatrami adaptoval. "Ozaj, v Prešove mi nič nechýba," zopakoval.
Ani priateľka z Lotyška? "To je už minulosť. Dievčatá na Slovensku sú veľmi pekné, no svoj ideál som ešte nenašiel. Zato mi veľmi chutia slovenské bryndzové halušky," prehodil šibalsky sa usmievajúc.
Kade pešo chodí, keďže zatiaľ nemá "vodičák", je pri jeho výške ťažko ho prehliadnuť. "Už som si zvykol, že ľudia na mňa pozerajú ako na nejaké zjavenie. To mi nevadí. Niektorí sa chcú som mnou vyfotografovať. Vyhoviem, ale nie vždy je to príjemné. Samozrejme, pri takejto príležitosti ako je slávnostné oceňovanie športovcov je to niečo celkom iné. To už sú úplne iné, veľmi príjemné zážitky."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
