Obyvateľom prešovských ulíc, ktoré vlani zatopilo, svitla nádej. Práce na úprave toku Torysy sa už začali. Vlani bol prijatý návrh na rozšírenie záplavového pásma. Prešovčania z Maybaumovej a ďalších ulíc pri brehu rieky dúfajú, že z neho vypadnú a že sa práce na Toryse nezastavia.

PREŠOV. Prvý návrh zmeny územného plánu, ktorý schválilo vlani zastupiteľstvo, počítal s rozšírením záplavového pásma o ulice, ktoré vlani v lete zaplavilo. Ich obyvatelia s tým nesúhlasia.

Podľa nich sa to len mesto chce zbaviť zodpovednosti. Obávajú sa prepadu cien svojich nehnuteľností. Problémy im môžu nastať aj pri kolaudáciách či poistení budov.

Chcú zvýšiť breh

"Nesúhlasím s tým, aby to bola záplavová oblasť," povedal nám Jozef Halagarda. Podľa neho bolo problémom nevyčistené koryto a nespevnený breh po výruboch topoľov. Za celý čas, až na 5. jún 2010, tam k povodni nedošlo. Ani tá vraj nemusela prísť, keby na breh naviezli hlinu, ktorá by vyrovnala výšku oboch brehov rieky, zarástla by a vytvorila prirodzený ochranný val.

"Keby bol breh o meter vyšší, ako inde pri Toryse, voda by odtiekla a nevyliala sa. Tak to prišlo cez ulicu a vrátilo sa cez záhrady," vysvetlil Pavol Svocák bývajúci v dome pri Toryse.

V týchto dňoch sa už na rieke rozbehli práce. Rozbehol ich štát, konkrétne Povodie Bodvy a Hornádu, respektíve Vodohospodársky podnik. Začali čistiť Torysu, robí sa aj násyp na pravom brehu (v smere toku). Na ňom chce mesto vybudovať cyklochodník.

Upravené koryto má vodu zvládnuť

"Keby sa zdvihli oba brehy, koryto rieky by určite zvládlo aj oveľa väčší nápor vody, než bol v júni 2010," zhodli sa viacerí obyvatelia Maybaumovej. Dúfajú, že po úpravách sa táto oblasť neocitne v územnom pláne ako záplavové pásmo.

Správca toku robí presne to, čo navrhovali miestni. Keby tieto práce boli spravené skôr, tak by ani minuloročné záplavy podľa nich nemali také následky. Ľudia z Maybaumovej očakávajú, že popri pravom brehu úpravy spravia aj na ľavej strane rieky.

Popri navýšení brehu je tam priestor na vytvorenie alebo úpravu chodníka pre peších smerom od mosta pri mestskej hale. Ťažkosti s veľkou vodou by tým mohli pominúť.

Langová: Práce treba dotiahnuť

Situáciu sleduje aj poslankyňa z tejto miestnej časti Janette Langová (SaS): "Je absurdné, aby sa kvôli jednej udalosti zahrnula celá oblasť do kritickej zóny."

Upozornila, že takto by sa do záplavového pásma dostali aj ďalšie husto obývané ulice, ako je 17. novembra či Železničiarska... "Treba práce dotiahnuť do konca. Úlohou mesta je skultúrniť toto prostredie, vybudovať chodník a vyrovnať cestu na Maybumovej ulici, po ktorej teraz prechádzajú ťažké stroje," dodala J. Langová, ktorá sa so situáciou oboznámila priamo na mieste a túto tému chce otvoriť na najbližšom stretnutí výboru mestských častí.

Na vale bude cyklochodník

Hoci tieto protipovodňové opatrenia spadajú do kompetencií štátu, koordinuje ich mesto.

"Spočívajú najmä v čistení sútoku Torysy a odstránení nánosov, pokračuje stavba odtokového rigolu a veľký dôraz sa kladie na vybudovanie ochranného valu, z ktorého sa postupne vytvorí cyklotrasa. Mesto je v tomto smere aktívne, apeluje na Povodie Bodvy a Hornádu, na Vodohospodársky podnik a koordinuje práce tak, aby sa situácia z vlaňajška už nezopakovala," uviedla hovorkyňa mesta Veronika Gazdová.

Júnové povodne na Toryse v Prešove

Fakty

Fond životného prostredia zatiaľ nezrušili

Vyše 145-tisíc eur má mesto vo fonde životného prostredia. Využiť ich chce na protipovodňové opatrenia. Názory sa rozchádzajú v tom, či sa majú použiť prostredníctvom fondu alebo cez mestský rozpočet.

Vedenie radnice dalo návrh na zrušenie fondu. "Môžeme ich presmerovať do rozpočtu a zadefinovať, že musia ísť na protipovodňové opatrenia," dôvodil prednosta Jozef Višňovský.

Poslanci to považujú za unáhlené. Návrh stiahli z rokovania na prepracovanie a predloženie na najbližšom zasadnutí. S myšlienkou, aby boli peniaze použité na uvedené účely, sa stotožňujú.

Poslanec Peter Krajňák ml. (Most-Híd) poukázal na list obyvateľov lokality Pod Kamennou baňou, ktorí "žiadajú nepodporiť návrh na zrušenie fondu, prípadne účelovo viazať aspoň časť prostriedkov na protipovodňové opatrenia".

So zachovaním fondu sa stotožňuje poslankyňa Marta Kollárová (nez.), podľa ktorej by mesto jeho zrušením "priznalo, že v budúcnosti ho nepotrebuje a neuvažuje o prebytku v hospodárení".

Michal Kaliňák (Smer-SD) vysvetlenie, prečo by malo byť zrušenie fondu najlepším riešením, nepovažoval za dostatočné.

Podľa Viktora Tkačíka (KDH) by bol zánik fondu rizikom.

Ľudovít Malaga (nez.) preferuje presmerovanie peňazí do rozpočtu, z ktorého môže mestský parlament v priebehu roka vyčleniť prostriedky na dané účely.

Aj podľa hlavného kontrolóra Milana Tkáčika je to jednoduchšie riešenie.

Štatútom mestského fondu životného prostredia sa budú poslanci znovu zaoberať vo februári.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári