Prešove.
BARDEJOV. Po vyštudovaní lekárskej fakulty v Košiciach pracoval Boris Hanuščak na oddelení chirurgie bardejovskej nemocnice. Neskôr na oddelení anestézie a resuscitácie. V bardejovskej nemocnici zastával aj funkciu námestníka a neskôr riaditeľa. Tvrdí, že kontakty s medicínou neprerušil a po aklimatizácii by sa bez problémov mohol vrátiť. S politikou koketoval už dávno predtým, ako sa stal primátorom. Od roku 1986 bol poslancom mestského národného výboru.
Dá si prešívaný kabát s kapucňou a ide...
Bardejovský primátor tvrdí, že jeho relaxom je dobre vykonaná práca. Keď mu však zvýši čas, tak hubárči, alebo sa venuje úpravám okolo chaty: "Kosím, sadím kvety. Mám aj malé políčko, na ktorom pestujem zeleninu. Veľmi sa teším, keď mi niečo vyrastie." Tiež rád číta. Okrem medicínskej literatúry aj literatúru faktu. Memoáre, dejiny 20. storočia a dejiny vojen. Doma má veľa kníh. Hovorí, že knihovničku si dal postaviť aj do pivnice. Jeho koníčkom sú aj dlhé prechádzky. Často po 22.00 hodine: "Dám si prešívaný kabát s kapucňou, aby ma nikto nespoznal - a idem. Moje trasy sú okolo Tople, ale aj po historickom centre mesta." Kroky Borisa Hanuščaka neraz smerujú aj do Bardejovských Kúpeľov: "Odveziem sa na parkovisko a celé ich obídem. Robím to pre svoje zdravie. Niekedy som korčuľoval, ale teraz sa k tomu už neviem prinútiť."
Najviac utráca na cigarety
Čo zlozvyky, spýtali sme sa. "Fajčenie," jedným dychom vysypal Boris Hanuščak."Veľmi s tým nebojujem. Škodlivosť fajčenia si však uvedomujem. Viem aj to, že cigareta do rúk lekára nepatrí." Tiež priznal, že najviac peňazí utráca (okrem kníh) na cigarety.
Bardejovský primátor sa nemôže pochváliť ani tým, že sa pravidelne stravuje. "Keď prichádza čas obedu a mám rozrobenú prácu, alebo ma čaká stránka, tak považujem za neslušné, aby som povedal - idem na obed. Všetko to vzniklo, keď som začal pracovať ako chirurg. Operovali sme a obedňajšiu prestávku sme si urobiť nemohli. Zostalo mi to doteraz. Nehovorím však, že nejem. Pestujem nočné stravovanie. Bez slaniny ani nezaspím. Keď manželka pred polnocou vidí, že otváram chladničku, tak ide radšej spať." Hanuščak poznamenal, že toto nočné vyjedanie chladničky mu prinieslo nadváhu. "Keby som zhodil desať kíl, tak by to bolo v poriadku," poznamenal. Boris Hanuščak sa pohybuje v hmotnostnom rozpätí 98 - 102 kilogramov.
Auto by od zlatej rybky nepýtal
Bardejovský primátor býva v rodinnom dome. Je to átriová výstavba. "Dom patrí svokrovcom. Máme tiež chatu. Postavili sme si ju spoločnými silami. Keď mám voľný čas, stále som tam. Rada tam chodí manželka, deti aj 91-ročný svokor. Najradšej by som ho zamestnal v mestskom podniku služieb, aby bol príkladom toho, ako sa odpratáva sneh a ako sa majú čistiť chodníky. Lebo keď sneží, tak dedko už o pol šiestej ráno je s lopatou na balkóne."
Jazdí na Toyote Auris. "Potrebujem spoľahlivé auto, aby naštartovalo, aj keď je vonku mínus 10 stupňov Celzia. Nie som žiadny autičkár," skonštatoval. Spýtali sme sa ho, aké auto by si želal, keby ulovil zlatú rybku. "Auto by to nebolo. Želal by som si, aby medzi ľuďmi vo väčšej miere vládla spokojnosť, spolupatričnosť a ochota pomôcť."
Bojí sa lietania
Boris Hanuščak si v pravom slova zmysle dovolenku neužil už štyri - päť rokov. "Vzhľadom na to, že máme doma dedka, tak to nejde. Aby som šiel na dovolenku bez manželky, to považujem za neprijateľné. Zvyčajne si však nejaký deň odtrhnem a trávim ho na chate, na hubách, alebo ideme na poldňovú kúpačku." Zároveň uviedol, že pre neho je ideálna dovolenka taká, keď je odbremenený od všetkých starostí: "To sa však nedá. Lebo keď je niekto štatutár mesta, môže vzniknúť mimoriadna situácia a je zle. Už sa mi to stalo. Bol som na dovolenke v Chorvátsku a musel som okamžite cestovať naspäť - prišli povodne."
Primátor obišiel veľa štátov Európy. Mimo Európy však nebol. Hovorí, že sa bojí lietania: "Vzniklo to, keď som ako študent na vysokej škole bol s priateľmi na brigáde v železiarňach v Kladne. Dobre sme si zarobili a domov sme sa chceli vrátiť lietadlom. Pred odletom som si v Prahe na letisku kúpil noviny a na prvej strane bola fotografia lietadla, ktoré spadlo niekde pri Senci. Ostatní kamaráti bez problémov lietadlom cestujú - ja však nie. Poznám všetky logické dôvody, aj štatistiku, že ide o najbezpečnejšiu dopravu, vždy však týždeň pred odletom zruším cestu. Aj do partnerského mesta Calais vo Francúzsku, vzdialeného 2 500 kilometrov, som cestoval autom."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
