Jej rozčúlenia a myšlienky jednoducho milujem. Nedávno sa vrátila zo Švajčiarska a skonštatovala, že je síce krásne, ale ten smrad hnoja... A tiež tvrdí, že život s vorkoholikom je horší, ako život na opustenom ostrove. Sestrine deti ju skoro presvedčili o tom, aby sa stala radšej karieristkou ako matkou. A bublinky jej nerobia dobre, ale tie ju neodradili.

Zavolala a spustila: "Som doma a hneď na letisku mi tí idioti stratili kufor. Mám jedny nohavice, v ktorých som prišla, žiadnu nabíjačku, ani posraté šminky nemám. No a počítač má ešte 20 percent šťavy. Zomriem tu sama, opustená, bez spojenia so svetom. Mam ešte pevnú linku, alebo príď na pár dní. Prijmem obnosené oblečenie a nejakú maskaru a balzam na pery. Ďakujem." Podotýkam, že ja som väčšinou tá, ktorú kamarátky obdarúvajú všetkým možným a vlastne i nemožným.

Na druhý deň zavolala znova. "Začínam byť nešťastná. Dnes ráno mi zavolali, že ho prinesú, a keď som teraz vybehla z domu ku kuriérovi a išla šmykom zadkom až k bránke, zdvihnem hlavu, a to nie je môj kufor!"
Rada to počúvam, pretože vtedy cítim, že nie som jediná, ktorej sa vždy stane niečo extrémne a nepochopiteľné.
Spolu sa smejeme, spolu plačeme... Dokiaľ sa to neobráti proti mne a nezačne sa rozoberať môj život. Ak ma nezačne poúčať a rozoberať všetky moje prešľapy.... Ako sa žiť má a ako sa žiť nemá. Vtedy ju milujem už o trošku menej.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári