Pokrstili ho lupeňmi kvetov v Prešove.
PREŠOV. Prvý impulz prišiel v roku 2008, keď vyšla publikácia Chmeľová, ľudia, roky, udalosti. Jej súčasťou bol krátky nárečový slovník a ten mal dobrý ohlas.
"Ležal som v nemocnici po operácii a aby som nemyslel na bolesti, rozmýšľal som nad ohlasmi na slovník. Hneď som si začal zapisovať význam slov, ktoré som si pamätal a nápad na ucelený slovník sa začal meniť na realitu," zaspomínal si Štefan Kruško, ktorý na spomínanej publikácii spolupracoval.
Nasledujúce mesiace zbierku výrazov konzultoval so starousadlíkmi z Chmeľovej a zbieral ďalšie. Zamýšal sa aj nad niektorými zvláštnosťami.
"Sklo na petrolejovú lampu Chmeľovčania volajú romplik, ale Becherovčania, čo je obec vzdialená len dva kilometre, ho volajú romplinka.Valček na cesto sa u nás volá rozvalka, v Becherove kačaľnica," vysvetlil rozdiely.
Ako ďalej zdôraznil, podľa neho by mal každý národ zachovať svoje nárečie, aj keď nie je úradným či literárnym jazykom.
Mladí zabúdajú na dialekt
Účastníci krstu publikácie zhodne konštatovali, že mládež v rôznych regiónoch už hovorí len po slovensky. Na význam nárečových výrazov, ktoré používa staršia generácia, sa neraz musia opýtať.
"Cením si ten slovník, lebo je to už asi posledná generácia, ktorá si pamätá nárečie. Už aj zo slovníka tridsiatnikov niektoré výrazy zmizli. Uvedomila som si to, keď k nám prišli príbuzní z Ameriky a hovorili s nami v rusínskom nárečí, ktoré je typické pre makovický región. Používali slová, na ktoré som už aj ja zabudla. Vytesnila ich slovenčina. U nich sa ten dialekt zakonzervoval ako rodný jazyk. Myslela som si, že dôverne poznám dialekt z okolia Bardejova a Svidníka a pri tejto návšteve som si uvedomila, ako za posledných 50 rokov nárečie postupne zaniká," povedala nám Mária Ňachajová, inak pracovníčka Štátnej vedeckej knižnice.
Zachovali dedičstvo
Kruško zdôraznil, že svoj dialekt pozná v takej podobe, ako ho to naučili jeho rodičia, hoci z Chmeľovej odišiel ako šesťročný. Na Ukrajine žil 20 rokov a ďalších 40 v Prešove.
"Slovenský jazyk som nikdy neštudoval, dá sa povedať, že som samouk, ale dialekt som naučil aj svoju mnaželku, inak Slovenku a svoje deti," pripomenul sedemdesiatnik Kruško.
Mimochodom, v písaní nie je žiadny nováčik. Vydal už 19 publikácií v rusínskom, ukrajinskom aj slovenskom jazyku.
Spoluautorka Helena Brindová sa síce narodila v Prahe, ale pochádza z Chmeľovej a v obci prežila takmer celý život. Od roku 1968 pracovala v samospráve, a preto jej veci verejné nie sú ľahostajné. Pripomenula, že po poslednom sčítaní ľudu žilo v obci 405 obyvateľov v 152 domoch. Z nich sa k rusínskej národnosti prihlásilo 166 obyvateľov, 70 k ukrajinskej a 166 k slovenskej.
"Rozdelenie našej menšiny na Rusínov a Ukrajincov, Ruskych a Karpatorusov podľa mňa dopomôže len k rýchlejšej asimilácii a zániku nárečia," poznamenala zdôrazňujúc, že slovník má poslúžiť budúcim generáciám, aby nezabudli na reč predkov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
