Volala mi moja kamarátka. Šesťdesiatročná suseda, s ktorou sa človek nikdy nenudí a vždy sa dozvie nejakú životnú múdrosť. Priznám sa, že sa mi k nej veľmi nechcelo, pretože som bola od svojho rodného bydliska asi tak 30 km. Teta naliehala. Tak čo už... Šla som.
Väčšinou k nej prídem vo vyťahanom tričku a teplákoch, nenamaľovaná a s mastnými vlasmi. Tentoraz ma osvietilo. Prišla som ako človek. Ale zamrzla som hneď pri dverách. Bol tam nejaký tmavovlasý mladý muž v okuliaroch. Hneď som si vydýchla, že som bola lenivá prezliecť sa do domáceho úboru.
Moja teta suseda je vlastne teta dohadzovačka. Takže som sa necítila až tak príjemne. Ale patrím medzi slušných ľudí. Takže sa snažím byť milá a väčšinou sa usmievam, aby bol pohľad na mňa aspoň trošku príjemný. Ale šla som vybuchnúť, lebo teta nás dávala dokopy veľmi okato. A my dvaja sme len sedeli ako krotkí baránkovia...
Večer som šla do práce, takže rýchlo prišiel čas môjho odchodu. Obula som sa a vyšla von. Dušan šiel tiež. Teta ma ešte volala k sebe. Chcela mi povedať, aby sme si vymenili telefónne čísla. Ale povedala to tak, že to podľa mňa počul aj on. ..
K tomu meneniu telefónnych čísel došlo. Pravdou je, že sa mi páčil a páčil sa mi veľmi. A tak som napísala esemesku adresovanú jednej mojej kamoške:
-Pekný, inteligentný, múdry a páčim sa mu. - Myslela som, že to malé zariadenie na prijímanie hovorov a odosielanie esemesiek rozbijem, keď som zbadala, že ju odosielam jemu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
