Rovnobežiek je veľa, aj tá s číslom 49 je len jedna z mnohých. Zabudnite aj na kalváriu či solivar. Kostol sv. Mikuláša je fajn, ale takých v Európe jesto... Prešov má aj mnohé iné svojrázne rarity, o ktorých sa nehovorí ani nepíše, a aj domáci ich považujú za samozrejmosť.
PREŠOV. Atraktívne a výnimočné, pritom na prvý pohľad samozrejmé a nezaujímavé. Sedem takýchto "divov" Prešova predstavíme v nasledujúcich riadkoch. Podobných kuriozít, pamätihodností, podivuhodností a rarít je v šarišskej metropole plno. Stačí otvoriť oči. A nemusíte sa stotožniť s naším výberom.
Ruské pirôžky
"Mekáč" majú všade, aj kebab či langoše kúpite hocikde. Ani hot-dog nie je rarita. O pizzi ani nehovoriac, veď len v Prešove sú viac ako dve desiatky pizzérií. Toľko hádam nemá ani Miláno v prepočte na obyvateľov. Oštiepky a žinčica sú super, ale salašov je dosť.
Skutočnou jedinečnosťou sú staré dobré ruské pirôžky. Klasickou metódou sa už dlhé roky vyrábajú a hneď aj predávajú na jednom mieste pri centre Prešova.
Ruské pirôžky (odkedy Rusi odtiahli, už tento prívlastok z oficiálneho názvu vypadol) sa roky nemenia a pochutnávať si na ne chodievajú aj ľudia z iných miest, ako na zmrzline v Hanušovciach.
Pirôžky sú klasikou, nepotrebujú žiadne inovácie ani akcie. Roky sa striedajú marmeládové, čokoládové, makové a orechové, vždy jedna príchuť denne.
Hrob nevernej ženy
Mestský cintorín v Prešove je veľký a pekný a je na ňom mnoho pozoruhodných hrobov. Jeden z nich je však vskutku unikátom.
Hrob nevernej ženy, nachádzajúci sa na lúčke na kraji, hneď pri vstupe do areálu. Presnejšie pomník, čo tam bol premiestnený pri rozširovaní cintorína, samotný hrob sa nachádza na inom, neznámom mieste.
Na kríži, ktorý svojej vyrobil ešte v 19. storočí šťastný vdovec, sa nachádzajú pohlavné údy. Aby nikto nebol na pochybách, že skutočne ide o mužské prirodzenia, sú na nich aj ceduľky mužských mien (dvaja Gustavovia a Belovia, Laois a Berta). Pochopiteľne, každé meno je priradené ku konkrétnemu "penisu".
Zlé jazyky síce hovoria, že môže ísť o klasický rodostrom, tejto možnosti verí málokto. Hrob s takýmto pomníkom by veru žiadna žena nechcela...
Divadlo a Akademický Prešov
Nič proti DJZ, je to solídne a stabilné divadlo, ale také sú aj v iných mestách. Divadlo Alexandra Duchnoviča, to je iná káva.
Hoci ho Prešovčania príliš nevnímajú, berú ho ako súčasť mestského kultúrneho koloritu, Neprešovčania sú po návšteve rusínskeho divadla uchvátení. Svedčia o tom aj ocenenia a pozvánky na festivaly či filmové zástoje.
Ďalšou jedinečnosťou je Akademický Prešov, ktorý má už roky zvuk v celej bývalej federácii. Prešlo ním mnoho zvučných mien v kultúrnej oblasti, dodnes naň s radosťou spomínajú.
Kocákova sviňa
Výtvarné umelecké diela môžu byť ozaj všade. Jedno také sa nachádza na vskutku nezvyčajnom mieste. Priamo nad pánskym pisoárom v jednom reštauračnom zariadení na Hlavnej ulici.
Jeho autorom je známy a medzinárodne uznávaný maliar a grafik Peter Kocák a námetom je prasa. Expolozionalistické dielo Petra Kocáka, vytvorené na základe tvaru steny, by bolo rozpoznateľné podľa autorovho rukopisu aj bez podpisu. Ten však nechýba, ani dátum 2002.
Táto svinka je teda zjavne originálom, aký nikde inde nenájdete. Zato výtvarné diela priamo na stenách nájdete aj na iných miestach metropoly Šariša. Trebárs Očkovičovu maľbu 'ženy - pľetkarki'...
Uličná liga bez rozhodcov
Hoci Prešov nie je športovou veľmocou, futbaloví nadšenci hrávajú uličnú ligu. Táto futsalová (tak znie správne terminologické pomenovanie tohto športu) súťaž má prvú i druhú ligu, týždeň čo týždeň priťahuje desiatky nadšencov a hráva sa vyše 33 rokov. Na tom by nebolo nič čudné.
Ozajstnou zvláštnosťou je však to, že po celý čas sa hrá bez rozhodcov. Predstavte si hocijaký dedinský futbalový zápas bez rozhodcu. Nepredstaviteľné.
Uličná liga, ktorá je pritom regulárnou súťažou, nielen "behaním detí po dvore", rozhodcov zatiaľ nepotrebovala. Ani pri sporných zápasoch, ani v pohári, ani nikde.
A k vážnejším incidentom nedošlo, a to sa odohrali tisícky zápolení. Na futbalovom zväze, ktorý súťaž metodicky usmerňuje, krútia hlavami, ale nechávajú to tak. Veď to funguje.
Stromko namiesto korza
"Najkrajšie stromy sú na stromoradí," spieva sa (takmer) v jednej piesni. Kmeťovo stromoradie je ďalším miestom, ktoré má pre Prešovčanov svoje čaro. Táto alej, lemujúca centrum mesta, by nebola ničím zvláštna ani výnimočná.
Avšak faktom je, že už roky, vlastne desaťročia, sa mení na miesto korzovania a stretávania sa mladých, "odchovala" takto už pár generácií.
Minimálne tých "pár", keďže tam kedysi chodievali už dnešní štyridsiatnici, vari i päťdesiatnici. Navonok ničím zaujímavé "stromko" je aj pre dnešných tínedžerov stále atraktívne. Len pozor, občas to tam býva trochu drsné...
Krčmy ako kultúrne stánky
Pohostinských zariadení je všade dosť, ale väčšina tých prešovských sa snaží byť niečím výnimočná.
V mnohých z nich sa robia výstavy, koncerty, súťaží sa v rôznych hrách, organizujú sa besedy, prípadne sa tieto krčmy nejako štylizujú, aby sa odlíšili. Mnoho prešovských podnikov má preto neopísateľný genius loci.
Historické pamiatky sú pekná vec, ale ruku na srdce. Posedenie na terase s výhľadom na renesančné domy a chrám zo 14. storočia, s pohárom oroseného piva, prípadne i niečím pod zub, má pre zahraničných turistov predsa len väčšie čaro.
Fakty
Zoznam pamätihodností
Prešovské unikáty, ktoré nie sú evidované medzi chránenými pamiatkami v Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR, eviduje aj prešovská radnica. Návrhy pamätihodností môžu dávať fyzické i právnické osoby.
V zozname môžu byť hnuteľné a nehnuteľné pamätihodnosti (objekty miestneho významu, ktoré majú historickú, spoločenskú, krajinnú, urbanistickú, architektonickú, vedeckú, technickú, výtvarnú alebo umelecko-remeselnú hodnotu), kombinované diela prírody a človeka (pútnické miesta, ktoré sa viažu na historickú udalosť a osobnosť, pramene s liečivou vodou, udržiavané besiedky v lesoch...) i nehmotné pamätihodnosti (pamätné dni mesta, historické udalosti ako napr. významné stretnutia, návštevy významných osôb, postavenie významných budov, pôvodné názvy ulíc, zemepisné a katastrálne názvy, ktoré sa viažu k histórii a osobnostiam mesta...).
Uzávierka návrhov, ktoré možno zaslať poštou alebo e-mailom na Mestský úrad v Prešove - odbor školstva, kultúry a športu, je 31. marca.
Fakty
Korene mesta kultúry
Korene mnohých prešovských unikátností sa dajú vypátrať. V stredoveku patril Prešov medzi najvyspelejšie sídla, bol kráľovským mestom s tomu prislúchajúcimi výsadami, upadať začalo až neskôr.
Kultúra a umenie majú v meste živnú pôdu najmä vďaka vysokoškolskej tradícii s humanitným zameraním a tým, že Prešov nikdy nemal ťažký priemysel, ani veľkú "zbernú" továreň.
Medzi neobvyklé "samozrejmosti" v Prešove preto patrí celá sféra alternatívnej kultúry. To, čo je inde okrajovou záležitosťou, je v šarišskej metropole často životným štýlom. Z týchto dôvodov je tiež v tomto meste vysoká koncentrácia umelcov z rôznych oblastí kultúrnej sféry.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
