Tam, kde sa začínajú cesty na Prešov, Sabinov a Bardejov, leží obec Závadka. Domáci hovoria, že je to „na začiatku sveta“. Nachádza sa tam salašnícka farma s niekoľkými stovkami oviec. Ako to na nej vyzerá pred Veľkou nocou, sme sa boli presvedčiť na vlastné oči.
ZÁVADKA. Farmárka Radoslava Šťastná má roboty vyše hlavy. Ovce na farme v Závadke (okres Prešov) treba trikrát denne podojiť a pripraviť z nich syr a syrové výrobky. Záujem o ne stúpa práve v predveľkonočnom období.
Špecialita pre Žídeka
Bývalá učiteľka s manželom sa má preto čo obracať. Pomáhajú im dvaja šikovní juhási - Valent a Milan. Všetko robia starým spôsobom, nové technológie nepoužívajú. Svorne tvrdia, že všetko stihnú a syra bude dosť. „Najväčší záujem je o plesnivý syr,“ prezradila šéfka farmy (na snímke).
Je to jediný stopercentne ovčí plesňový syr, takže má dosť odberateľov, predovšetkým na západnom Slovensku. Medzi nich patrí aj známy majster kuchár Jaroslav Žídek.
Unikátny syr na spôsob rokfortu má aj vlastné meno – Maťko a Kubko. „Zrieť musí minimálne šesť týždňov,“ dozvedeli sme sa útržok z originálnej receptúry.
S výrobou začali vlani, keď pripravili prvých 130 kilogramov. Tento rok majú objednávok podstatne viac.
Dobrá na žlčové kamene
Z nadojeného mlieka nevyjde nič nazmar. Postup nám ukázal pán Valentín (na snímke). Keď už zavesil na klinec pripravený syr z čerstvého mlieka, ktorý dal do plátenej plienky, začal variť žinčicu.
Po jej odobraní ostala vo veľkom kotli takzvaná zvárnica. Podľa jeho slov sa dá využiť ešte aj tá, vraj je dobrá na žlčové kamene a žalúdočné ťažkosti. Žinčica i syr môžu ísť k zákazníkom, no na farme priamo vyrábajú aj nakladaný syr v štyroch príchutiach podľa vlastných receptúr alebo ho údia.
Zaujímalo nás, či R. Šťastnej po deviatich rokoch farmárčenia ešte ovčie výrobky chutia. „Samozrejme. Najradšej mám čerstvý syr, ešte teplý,“ povedala.
Kraslice nepotrebujú
Ovce plemena cigája nie sú jedinými zvieracími obyvateľmi farmy. Nájdu sa na nej aj prasiatka, psy, zajace, papagáje či sliepky. Majú aj také, čo znášajú zelené vajcia. Ukázala nám ich nepísaná šéfka farmy, šesťročná Eliška Šťastná (na snímke).
Vajíčka s takýmto zafarbením znášajú indiánske sliepky aracuny. Sú spoza veľkej mláky, na Slovensku nie sú veľmi rozšírené. Ich poznávacím znamením je chýbajúci chvost.
„Tie vajcia chutia ako normálne, ale sú nízkocholesterolové. Polovicu cholesterolu odbúravajú do škrupiny, ktorá má práve preto takéto sfarbenie. Čím viac ho je, tým sú farebnejšie,“ vysvetlila R. Šťastná.
Hoci by sa mohlo zdať, že je super mať sliepky, ktoré priamo znášajú „kraslice“, u Šťastných to tak nevnímajú. Škrupinky jednoducho podrvia a vrátia ich sliepkam ako krmivo.
Fakty
Okrem plesnivého syra, ktorý je tunajšou špecialitou, má farma registrované aj ďalšie výrobky. Štyri druhy nakladaného syra (zúrivý bača, Smädný Lukáš, Gazdovský syr a Provensálsky vánok), žinčicu, ovčí syr salašnícky údený, ktorý je tradičným výrobkom uznaným Európskou úniou, i čerstvý, bačovskú bryndzu i surové ovčie mlieko.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
