PREŠOV. Krátko po tom, čo vyšla Staviarskeho kniha Gazdašág o sabinovskej poľnohospodárskej škole, je na svete aj ďalšie dielo tohto nadšenca histórie. Tentoraz si Prešovčan - "koňar"

Staviarsky vzal na mušku kone. Pod pojmom „naše" v názve knihy myslí prešovské, šarišské a tri bodky znamenajú otázku: Kam sa podeli?

Zaspomínal si na žrebčinec

„Vyšli mi síce dve knihy v priebehu roku, ale na tej druhej som robil priebežne. Niektoré pasáže už boli aj uverejnené. Kniha je o koňoch, ale aj o ľuďoch, ktorí s nimi pracovali, športovali, zabezpečovali úlohy žrebčinca a podobne," vysvetľuje autor.

Čerstvá publikácia má 191 strán textu a je v nej 143 historických fotografií. Vyšla v roku 150. výročia zriadenia štátneho žrebčinca v Prešove a 40. výročia žrebčinca vo Veľkom Šariši, kde bol po 115 rokoch presťahovaný a vydržal tam 30 rokov. Dnes je chov koní v útlme.

Tisíce koní predali na mäso

Kým okolo roku 1900 bolo v Prešove asi 620 koní, dnes sú ich necelé tri desiatky. Všetko v súkromných chovoch.

Podľa Staviarskeho nastal najväčší úbytok koní na Slovensku v procese mechanizácie, najmä v sedemdesiatych rokoch, keď ich nahradili stroje: „Naraz bol prebytok koní. Tisíce sa ich vyviezli na jatočné účely do zahraničia."

Neskôr sa začali preferovať športové kone. Také čísla, aké bývali v minulosti, už Staviarsky nepredpokladá. „Veľkú nádej na rozvoj chovu koní nedávam. Chov je náročný a drahý. Bol by to krok späť," realisticky opisuje situáciu Staviarsky, ktorý si myslí, že perspektívu má ešte chov koní pre šport - dostihy, parkúr - alebo v zdravotníckej oblasti v hipoterapii.

Armáda, poľnohospodárstvo i šport

V knihe sa venuje aj historickému postaveniu chovu koní. Až do 19. storočia mali kľúčové postavenie v armáde. „V bojoch obyčajne hynuli tie najlepšie jedince, preto bol nedostatok kvalitných koní," hovorí Štefan Staviarsky.

Po zrušení poddanstva v roku 1848 sa zas chov sústredil pre statkárov, keďže kone boli prakticky jediným zdrojom ťažnej sily.

O už neexistujúcom prešovskom žrebčinci, ktorému venuje značnú pozornosť, povedal: „Mesto malo dobrú polohu, okolie bolo známe tradíciou chovu koní. Poslaním žrebčinca bolo reprodukovať kone v určitom obvode."

V knihe samozrejme nemôže chýbať ani zmienka Tiborovi Kňazíkovi a koňovi Nestorovi, ktorí v roku 1966 vyhrali Veľkú pardubickú.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári