PREŠOV. Stanovisko cirkvi je jasné - veriaci by mal byť prítomný na celej svätej omši. „Neteší nás dobrovoľné postávanie za kostolom, ale modlíme sa i za tých, ktorí tak robia opakovane a prosíme, aby sa posunuli vo svojej viere, obrazne povedané, bližšie k oltáru. K životu viery iste patria aj prikázania, ale viera je predovšetkým o radosti z plnosti zmyslu života,“ hovorí pomocný biskup košickej arcidiecézy Stanislav Stolárik. „Človek, ktorému príde v kostole zle a ide von, neodchádza dobrovoľne či z ľahostajnosti. Boh vidí jeho dobrý úmysel a požehná ho,“ ubezpečuje.
Rodičia ostávajú von kvôli deťom
Osobitnou kapitolou sú malé deti, pre ktoré je tiché státie alebo sedenie počas omše skúškou trpezlivosti.
„Múdry rodič vycíti, kedy s deťmi treba ísť von, aby nevyrušovali ostatných. Deti zo svojho šantenia vyrastú, ale ak sú pravidelne privádzané na omšu, vedomie pravidelnej účasti na bohoslužbách v nich ostane. Výhodou sú kostoly, v ktorých sú vyhradené miesta pre deti s rodičmi,“ povedal biskup S. Stolárik.
Dekan: Je to vec absolútnej slobody
Veriaci by mal byť na celej svätej omši, čo je čas od prežehnania sa na začiatku po záverečné prepustenie. Niektorí však prichádzajú aj v priebehu liturgie alebo ostávajú ďaleko od chrámu. „Aj tým, že na chvíľu prídu a odídu alebo ostanú kdesi vzadu, pod stromami, vyjadrujú vzťah k spoločenstvu. Sú to hľadajúci ľudia,“ uvažuje dekan farnosti Kráľovnej pokoja na Sídlisku III v Prešove Jozef Dugas.
„Ľudia sa stretávajú napríklad aj počas pracovných či rodinných stretnutí, no ani tam sa nie každý cíti dobre. Cirkev nikdy nenaháňala ľudí do kostolov, ich prítomnosť v chráme ostáva vecou absolútnej slobody. Na druhej strane účasť mimo chrámu je trochu zvláštna, pretože v divadle tiež neostanete stáť počas predstavenia na chodbe,“ povedal.
Čo na to veriaci
Marek a Stanislava Kuriľákovci chodievajú do chrámu v nedeľu a v stredu, keď je detská svätá omša. Jedna z ich dcér sa totiž pripravuje na prvé sväté prijímanie. „Zvyčajne sme v kostole v priestore pre deti. Keď boli deti menšie, ostávali sme vonku, pretože deti behali hore-dole,“ povedal M. Kuriľák. “Ísť do kostola má predsa len svoje čaro,“ myslí si.
„Teraz sme ostali von kvôli deťom, ale inak chodíme dnu,“ vysvetlil Ján. Na to, že podľa niektorých ľudí sa stačí pomodliť doma alebo kdekoľvek inde, reagoval: „Božie a cirkevné prikázania hovoria jednoznačne o tom, že omša sa má sláviť v kostole. Aj Ježiš Kristus povedal, že tam, kde sú dvaja alebo traja v mojom mene, tam som aj ja. Aj sväté prijímanie môžeme dostať v kostole, nie doma.“
Dávid Marton a jeho kamarátka Ivana chodievajú do kostola každú nedeľu. „V lete som väčšinou vonku, v zime vnútri,“ povedal D. Marton.
Valéria Kubíková navštevuje evanjelický kostol v centre mesta. „Každý si to svoje miestečko vo vnútri nájde. Hádam tam, kde sú aj mikrofóny a prídu rodičia s deťmi, je to iné. Aj to miesto vo vnútri robí svoje, znamená možnosť hlbšieho rozjímania,“ pridala osobnú skúsenosť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
