Dával mi svoje kľúče od auta. A keďže som ten dobrák od kosti, odviezla som ho na mojom tátošíku a bola som ochotná ísť po neho na druhý deň po jeho auto.
Martin, tak sa volal, bol veľmi sebaistý. Volal okolo obeda. Mala som dobrú náladu, tak som šla po neho. Vysadila som ho a šla domov. Volal, či nejdeme na zmrzlinu. Nechcela som. Môj displej ukazoval často jeho číslo a ja som často nedvíhala. Až som sa raz zmilovala a šla s ním do kina. Neznášam, keď som obmedzovaná, tak som si vzala svoje auto a šla ja po neho... Kráčali sme do kina.
On: Chytíme sa za ruky? Ja: Nechytíme.
On: Prečo? Ja: Preto!
Tú otázku myslel fakt vážne. Dvihla som zrak k nebu a opýtala sa Boha, či aj on to myslí vážne. Prečo nemôžem stretnúť niekoho s normálne fungujúcim mozgom? Kúpil lístky, ja pukance. Sadli sme si a ja som si chrumkala. Potom si ich zobral on. Chcela som si znova nabrať. Pukance odtiahol a pošepkal: "Až keď mi dáš pusu." Neviem čím, ale priťahujem nie celkom normálnych chlapov...
Odviezla som ho domov a chcela na to zabudnúť. Nedalo sa. Bol vytrvalý. Zvonil pravidelne a ja som pravidelne nedvíhala. A potom raz. Dvihla som a ozvalo sa: "Čo nedvíhaš? Ti je** v tej hlave?"
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
